Pred čosi vyše tromi desaťročiami vrcholil najdivokejší a najmedializovanejší súboj v horolezeckej histórii. Riešil sa rébus, kto bude kráľom Himalájí hodný koruny so štrnástimi diamantmi. Talian verzus Poliak. Alpinista kontra „taternik“. Reinhold Messner či Jerzy Kukuczka?
Nápad vyliezť na všetkých štrnásť osemtisícoviek sveta skrsol v Messnerovej hlave. Každý horolezec je dobrodruh, ale Tirolčan aj génius a megaloman.
Keď vyliezol alpským štýlom na Gašerbrum I., bez kyslíka na Everest (v oboch prípadoch vedno s dnes už takmer zabudnutým Rakúšanom Petrom Habelerom), sólo na Nanga Parbat aj na Mount Everest a na konte mal už desať osemtisícových hlavných vrcholov, pochválil sa novinárom s projektom 14 x 8000.
Cieľ či vedľajší produkt?
Vtedy sa nezdalo, že by ho mohol niekto predbehnúť. V zime a na jar 1986 však Kukuczka znížil skóre na 11:12 a na jeseň avizoval výstup novou cestou na Manaslu.
Messner v obave o stratu primátu zvolil finiš v štýle krátky proces:
na zvyšné dve osemtisícovky sa vydal „normálkami“ a zo základného tábora pod Makalu do druhého pod Lhoce sa nechal previezť helikoptérou...
Poliak napokon skompletizoval himalájsku korunu až 11 mesiacov po ňom v septembri 1987. Kým však Messnerovi to trvalo vyše 16 rokov, Kukuczkovi bez 16 dní len osem. Ešte dve porovnania hovoria v jeho prospech: Kukuczka až na deväť zo 14 vrcholov vytýčil novú cestu (Messner na sedem) a na štyri vyšiel v zimnom období (rival ani na jednu).
Dva ukazovatele naopak favorizujú Messnera: