Za jeho kapitánovania získalo Slovensko všetky tri medaily. Demitrovi prinášalo céčko viac zranení ako radosti. Aj bez neho však perfektne plnil úlohu lídra v útoku slovenskej hokejovej reprezentácie.
Kde vás zastihla tá hrozná správa?
„V aute. Nechcel som jej uveriť. Až keď to potvrdili tretíkrát z rôznych zdrojov, motal som sa doma ako bez duše. Slová na takúto hroznú ranu nestačia.“
Kedy ste sa spoznali s Paľom Demitrom?
„Keď sme ako sedemnásťroční holubi z jedného ročníka prišli do Dukly a hneď sme hrávali federálnu ligu v sezóne 1992/1993 za trénerov Františka Hossu a Rudolfa Uličného. S Paľom sme bývali dokonca v spoločnej izbe.“
Aké to boli časy?
„Super. V Dukle sa vtedy každý mladý hráč rýchlo učil. Paľo mal skvelú techniku hokejky i kvalitné korčuliarske základy. Herná intuícia uňho prišla neskôr, skúsenosťami.“
Kto viac vo vašej izbe hovoril?
„Paľo, hoci bol o mesiac mladší. Mne dlhšie trvalo, kým si premyslím, čo poviem. Paľo bol spontánnejší, priamejší, no nikdy nestrácal hranicu citlivosti a vnímavosti.“
Za Duklu ste spolu odohrali iba rok, potom ste obaja odišli do zámorských klubov, ktoré vás draftovali.
„Ani jednému z nás sa nepodarilo presadiť v NHL hneď v prvej sezóne. Ústrky som si užil aj ja, aj Pavol Demitra. V tom čase sme proti sebe hrávali vo farmárskych tímoch v American Hockey League. Ani jeden z nás nepreferoval fyzický hokej, museli sme dokazovať iné veci. Trénerov sme museli dlho a vytrvalo presviedčať.“
Vy ste sa po prestupe z Edmontonu do Buffala vyprofilovali na typického strelca - zakončovateľa, Demitra po výmene z Ottawy do St. Louis na špičkového playmakera. V čom bol najsilnejší?
„Tri hokejové poklady mal ukryté v hlave. Chrlil z nej presné časované prihrávky, originálne riešenia vo finálnej fáze. A pritom všetkom nestrácal ľadový pokoj. Bolo mu jedno, či ide na ľad na kľúčové momenty sezóny, alebo tuctový duel základnej časti. Pokoj z neho vyžaroval aj na na striedačke. Šíril naokolo sebadôveru,výzorom sa vysmieval stresu.“
V NHL ste počas bohatej kariéry nehrali v spoločnom tíme. Ako ste sa pozerali naňho ako na súpera?
„Každého upútali jeho majstrovské blafáky, pri ktorých brankárov s obľubou hypnotizoval. Boli minúty, keď len vláčne korčuľoval po ľade, no vzápätí vymyslel smrtonosný pas, ktorý niekedy stihol aj sám zakončiť. Pán playmaker.“
V jednom zápase NHL ste si s Demitrom zahrali. Bol to All Star Game 2000 v Toronte, kde ste obaja korčuľovali vo výbere hráčov sveta. Ako na to spomínate?
„Pre každého hráča je to nezabudnuteľná pocta. Náš výber sveta, v ktorom okrem nás dvoch hrali také mená, ako Jágr, bratia Bureovci, Hejduk, Eliáš, Numminen, Nicklas Lidström, Selänne so Sundinom, vyhral nad výberom Severenej Ameriky 9:4. V drese súpera korčuľovali Yzerman, Blake, Chelios, Lindros, McInnis, Messier, Pronger, Sakic. Paľo Demitra dal vtedy dva góly, mne sa tiež podarilo raz skórovať.“
Demitrove kúsky často opakovali ako highlighty dňa, týždňa či mesiaca. V play off sa však jeho tímy výraznejšie nepresadili. Prečo?
„Platí, čo povedal Ľubo Višňovský a mnohí ďalší, že sa treba ocitnúť v pravý čas na správnom mieste. Paľovou nevýhodou bola pomerne útla postava. Keď súperi zistili, aký je nebezpečný na puku a aké má prihrávky uchýlili sa často k jeho fyzickej likvidácii ako hráča. Paľo si vytrpel dosť zranení, otrasy mozgu nevynímajúc. Preto sa mu po rokoch tak páčilo v ruskej Kontinentálnej lige, kde mal viac času a priestoru na kombinačnú hru a hokej si vychutnával.“
Pred olympiádou v Turíne 2006 po vás prevzal kapitánske céčko. Neovplyvnilo to vaše vzťahy?
„Iste nie. Celý národný tím bol roky súdržnou partiou. Jednoducho prišla zmena, ale len formálne. Demitra patril medzi lídrov predtým aj potom.“
Demitra sa vedel naplno pohrúžiť do hry, aj keď sa po tréningu triafali čiary na mantineloch o kofolu.
„Bol veľmi súťaživý, no zároveň vzácne žičlivý typ. Bolo nás takých viac. “
Poznajú sa aj vaše manželky a deti?
„Veľmi dobre. Nezriedka sme sa navštevovali navzájom. Nevládzem hovoriť o tom, ako to bude znášať jeho manželka a deti. Nesmierne ich miloval.“
Po dvoch tréningoch so Slovanom ste včera podpísali zmluvu na mesiac. Ovplyvnili vás odísť do KHL obavy z nebezpečného lietania v ruských strojoch?
„Hokej ešte chcem hrať. Ale na lietanie či na ďalšiu budúcnosť vôbec nemyslím. Po tom, čo sa stalo, ostala vo mne veľká boľavá diera.“
Zažili ste krízové situácie počas charterových letov s klubom na zápasy NHL?
„Asi tri boli dosť dramatické. Každý zo spoluhráčov hneď telefonoval domov, že žije. Raz na zasneženej runwayi zabudla letisková obsluha frézu na odhŕňanie snehu, pilot ju zbadal v poslednej chvíli a musel tesne pred ňou núdzovo nadletieť. Inokedy zabrzdil stroj v poslednom možnom momente na okraji dráhy.“
Aký máte s Paľom Demitrom najsilnejší zážitok?
„Nedávny zo šampionátu v Bratislave. Na jeho rozlúčku s divákmi napriek zbabraným výsledkom sa nedá zabudnúť. Ľudia boli úžasní a Paľo šťastný z toho, že pochopili, ako každý hráč naozaj chcel.“
Kultúrny prelom
V momente, keď ho ľudia vytlieskali po prehre, prelomil Demitra kultúru nášho športu, tvrdí Peter Šťastný. Žiadne nadávky, iba uznanie jeho charizmy.
„Paľo bol hrdý Slovák, ktorý svoje korene nikdy nezaprel. A tvrďas s chlapčenskou dušou,“ povedal o ňom bývalý reprezentačný spoluhráč Jerguš Bača.
Ľudia, čo ho poznali dlhé roky a bližšie, sa zhodujú, že navonok suverén Demitra bol vnútri citlivý. Tak ako dokázal emócie krotiť, tak sa z neho aj liali. Verejnou ukážkou bola jeho rozlúčka s reprezentáciou v Bratislave.
Spôsob Paľovho života výrazne zmenila manželka Majka, ktorú pokladal za svoje životné šťastie.
Keď hokejoví mladíci začínajú náhle zarábať veľa peňazí, vždy im hrozia úlety. Majka svojou rozvážnosťou a inteligenciou dokázala Paľa nenútene udržať aj medzi životnými mantinelmi. A odkedy ich vzťah posvätili deti, otec žil len pre rodinu. Venoval im každú voľnú minútu.
Strata Demitru ranila milióny hokejových fanúšikov a zároveň otvorila hrádzu úcty. Tí dokopy cítia, že ich bolesť je neporovnateľná s tým, čo prežíva jeho rodina.
