"Nie. Nie, nie, nie," hovorím si. Stanley Cup verzus draftová jednotka však - napriek tomu, že sa mi to hnusí - môže byť reálny súboj, ktorý v hlavách manažérov tímov hrajúcich play-off skrsne. Pred rokom by sme sa nad takouto myšlienkou najskôr pousmiali, ale čo teraz?
"Tanking", teda úmyselné prehrávanie za účelom vidiny čo najlepšej pozície na drafte, je vec, ktorú sa NHL snaží silou-mocou dostať zo svojej súťaže, v čom ju podporujem. Kedysi bral posledný tím automaticky prvú voľbu na drafte. Pre niektoré mužstvá to bola motivácia, vďaka ktorej sa z ich hry vytratila súťaživosť a takticky končili posledné.
Draftová lotéria to zmenila. Ale teraz sme sa k tomu vďaka kombinácii lotérie, pandémie a nápadom ligy dostali späť a možno v omnoho väčšom merítku. Začína sa špekulovať, či nie je pre kluby ako Montreal Canadiens, Chicago Blackhawks alebo Arizona Coyotes lepšie vypustiť boje o Stanley Cup a sústrediť sa na možnosť získať jednotku, veď šance na ňu sú v ich prípade asi vyššie ako šance získať Stanleyho pohár.
Ale - keď mám byť úprimný - ako manažér by som nikdy nič také od môjho tímu nechcel. A ako hráč by som úmyselne prehrávať vo vyraďovacej fáze, zvlášť, keď mi celosvetová situácia dala príležitosť prekvapiť a pobiť sa o Pohár, hoci za normálnych okolností by som nič také nedostal, asi ani nevedel.
Tak, ako je šanca, že to Canadiens napokon celé vyhrajú, tak je i šanca, že sa na to "vykašlú" a pôjdu radšej skúsiť šťastie v lotérii. Osobne som proti tomu. Ale nápad NHL s takýmto formátom lotérie má očividne svoje dôsledky a tie sú horšie, než by bol jeden povedal.
Našťastie existujú dôvody, prečo je to nezmysel. Za ten najväčší považujem fakt, že Stanley Cup je najväčším snom každého hokejistu v NHL. A hlavne - trepať sa niekam do hub city, odlúčiť sa na dlhú dobu od rodiny pre hokej a potom schválne prehrať kvôli osemnásťročnému chlapcovi, ktorý môže napokon skončiť ako Nail Jakupov? Možno takto o päť rokov budeme písať, ako niektorý bývalý hráč zverejní trochu škandalóznu informáciu, že ich k tomu niekto nútil. Ale osobne si neviem predstaviť, že by som sa do tej situácie dostal.
Nech už vypadne hocikto, nič mu nezaručí, že napokon uspeje a skutočne bude mať vo vrecku voľbu číslo jeden (niekedy ma láka hovoriť tomu proste "Lafreniére") (hoci, ako vieme, Taylor Hall nosí svojím klubom na drafte veľké šťastie). Tých 12,5% je veľmi zradné číslo. Značí, že aj tak potrebujete, aby vám zhora bol dopriaty kusisko šťastnej náhody.
Napokon však ide najmä o akúsi morálnu stránku veci. Ľudia budú nacapení na obrazovkách televízorov, konečne sa im vráti hokej, budú fandiť svojmu tímu... a ten prehrá. A napokon raz možno vysvitne, že náročky. Neviem a nechcem si predstaviť niečo ako jednoročnú módu s názvom "tanking v play-off".
Podobne je na tom zopár diskutujúcich pri mojej otázke na Twitteri. A z celej sily verím, že sú na tom rovnako aj ľudia priamo v NHL.
