BRATISLAVA. „Bude jazdiť v našom amatérskom tíme a o dve–tri sezóny bude plnohodnotným profesionálom,“ vyhlásil športový riaditeľ tímu Liquigas Paolo Slongo o Petrovi Saganovi pre SME. To bolo ešte v roku 2009.
O tri sezóny neskôr je zo Sagana jeden z hlavných lídrov tímu. Víťaz troch etáp na Tour de France aj držiteľ zeleného dresu. K úspechom mu gratuluje aj slávny Eddy Merckx a na Slovensku vítajú 22–ročného Žilinčana tisíce fanúšikov.
V piatok po tretíkrát zvíťazil v ankete Cyklista roka. „Je príjemné, že aj v decembri, dávno po skončení sezóny, mi pribúdajú na konto ďalšie prvenstvá,“ vravel Sagan.
Gratulácie od legendy si váži
Žiadny slovenský cyklista nestál na toľkých prestížnych stupňoch pre víťazov v jednom roku. Celkovo vybojoval šestnásť víťazstiev. Najsilnejším momentom sezóny pre Sagana však ostáva Tour.
„Bola to veľká skúsenosť. Zažil som veľmi pekné i ťažké chvíle. Možno tie ťažké nebolo vždy na mne vidieť. Po Tour na mňa prišla únava a útlm. Možno aj psychická kríza, no dostal som sa z nej postupne.“ Mladého slovenského šprintéra čoraz viac prirovnávajú k legendárnemu Eddymu Merckxovi. Tieto prirovnania však berie triezvo.
„Na túto tému sa toho veľa nahovorilo. Zostaňme na zemi a uvidíme v budúcnosti, či sa mi podarí priblížiť k jeho úspechom alebo nie.“
Obdiv k Saganovi však neskrýval ani samotný 67–ročný Merckx. Gratuloval mu na pretekoch Okolo Ománu aj priamo pri víťazstvách vo Francúzsku, kde dekoroval víťazov.
„Veľmi si to vážim, je to veľká cyklistická legenda.“
Humorom prekrýva stres
Sagan je šoumen. Na pretekoch však baví nielen divákov. Zdvihnúť náladu sa snaží aj pretekárom v pelotóne.
„Veselých momentov je na pretekoch veľa. Niekto, kto netuší, že sme cyklisti, by nás mohol mať za päťročných chlapcov, keby počul o našich stávkach, či vtipoch. Niekedy sa môže zdať, že beriem súťaže na ľahkú váhu a tvárim sa ľahostajne, ale vnútri vtedy prežívam veľký stres. Humor je spôsob, ako sa ho snažím ventilovať.“ Posledný deň v roku prežije Peter Sagan v Žiline.
S blízkymi sa počas roka nevidí veľmi často. Platí to aj teraz. Už druhého januára letí do Ameriky na prezentáciu tímu a o pár dní ho čaká v Argentíne prvý ostrý štart.
„Tento deň je pre mňa veselý aj smutný. Veselý – pretože je to vítanie nového roka, smutný, pretože krátko na to idem do sveta na štyri – päť mesiacov.“
Predsavzatia si do nového roka nezvykne dávať. „Až na jedno, ale to nie je predsavzatie. Je to akýsi môj cieľ. Aby ten nasledujúci rok bol lepší ako uplynulý.“
