ZÁHREB. Počas rozhovoru ju pozdravia viaceré lyžiarky. Rozpráva plynulo po chorvátsky, neskôr zase po francúzsky. Keď prechádza okolo Američanka Mikaela Shiffrinová, padnú si do náručia.
„Mikaela nikdy nezabúda na ľudí, ktorí jej pomohli. Máme medzi sebou špeciálny vzťah,“ tvrdí VERONIKA VELEZ-ZUZULOVÁ. Bývalá slovenská lyžiarka je v súčasnosti spolukomentátorkou RTVS a matkou trojmesačného syna Jula.
Pri recepcii hotela Westin je vystavené koruna, ktorú dostavajú víťazi záhrebského slalomu. Je na nej aj vaše meno. Aké to je vrátiť sa na miesto, kde ste pred dvoma rokmi vyhrali slalom Svetového pohára?
„Cítila som hrdosť, keď som uvidela, ako moje meno svieti medzi Mikaelou Shiffrinovou a Marcelom Hirscherom, možno najlepšími lyžiarmi histórie. Keď som išla na kopec a videla svoju fotografiu, ktorá tam bude navždy, bol to úžasný pocit.“
Na lyžiarske súťaže, hoci nie v pozícii pretekárky, ste sa vrátili pár týždňov po narodení syna Jula. Aké to bolo?
„Keď som sa pred Vianocami objavila v Courcheveli, nevedela som, s kým sa mám skôr porozprávať. Všetci obdivovali môjho syna. Cítim sa príjemne, nemám súťažný stres. Z techniky som nič nezabudla, chýbajú mi už len sila a kondícia. Keď sa postavím na štart s kamerou, už nemám v hlave, že potrebujem súťažiť. Teraz jazdím len pre radosť.“
Ako sa vám sledujú preteky z pozície televíznej komentátorky?
„Mám to rada. Rozprávam, čo som zažila na vlastnej koži. Sú to zážitky, ktoré sa ľudia nemajú šancu dozvedieť. Nemá význam komentovať techniku, ktorá pre bežného fanúšika nie je dôležitá. Podstatné sú miesta, kde pretekárka urobí chybu, alebo zaujímavosti zo zákulisia.“
Ste spokojná so svojimi výkonmi v televízii?
„Neviem, či sa to ľuďom páči. Z môjho okolia mám zatiaľ pozitívne ohlasy. Aj keď ocino si všíma moju slovenčinu, o ktorej mi často rozpráva. Musím si ešte zvyknúť na svoj hlas. Keď sa počujem v slúchadlách, mám pocit, že kričím. Realita je však taká, že rozprávam potichu.“
V čom sú pre vás najväčšie rozdiely medzi kariérou profesionálnej lyžiarky a prácou komentátorky?
„Ako lyžiarka som mala všetko nalinkované. Musela som si dávať pozor, čo zjem, a robila všetko preto, aby som bola čo najrýchlejšie v posteli. Raňajky mi vtedy nikdy nechutili. Teraz si ich vychutnám a nemusím sa tak ponáhľať. Aj s vami sa rada dlhšie porozprávam. Užívam si materské povinnosti, ale aj to, že som teraz čašníčka.“
Ako sa z úspešnej svetovej lyžiarky stane čašníčka?