Minulé leto vo futbalovom Ružomberku prekvapili. Na lavičku zasadli v klube známe, no neskúsené mená Ján Haspra a Marek Sapara. Hoci im úvod sezóny nevyšiel, napokon si vybojovali účasť v pohárovej Európe.
Dnes sú najdlhšie slúžiaci tréneri vo Fortuna lige. Z 34 trénerských zmien v minulej sezóne odolali ako jediní. Ako vníma rok 2020 bývalý slovenský reprezentant a asistent trénera MFK Ružomberok MAREK SAPARA?
Jesennú časť končíte s Ružomberkom na 6. mieste, remíz máte viac (7) ako výhier (5) či prehier (6). Panuje u vás spokojnosť?
Prvá šestka je jedna vec, ale keďže nie sú odohraté všetky zápasy, umiestnenie nie je úplne vierohodné. Navyše, chýba mi sedem až deväť bodov k naplneniu cieľa.
Nemali sme problém vytvoriť si šance ani proti tým najlepším, ale trápili sme sa s ich premieňaním. Tam je najväčšia príčina veľkého počtu remíz.
Nemali ste ideálny vstup do sezóny, prvýkrát ste vyhrali až v 7. kole. Takisto z posledných siedmich duelov ste vyhrali len jediný. Prišla vám zimná pauza vhod?
Celý rok bol veľmi špecifický, pre nás aj psychicky náročný. Minulú sezónu prerušil koronavírus. Aj keď sme ju zakončili úspešne, prípravu na nový ročník sme začali už po troch dňoch. Pandémia opäť veľa vecí menila a hráčov to unavovalo. Aj preto sme nezachytili úvod a do tempa sme sa dostávali len postupne.
Našťastie nás ochorenie Covid-19 priamo nezasiahlo. Mali sme v karanténe len dvoch hráčov a raz trénera, pretože sa stretli s pozitívnou osobou. Pozitívny nebol nik. Teraz je čas na oddych a načerpanie energie, aby sme zvládli jarnú časť.
Pandémia koronavírusu ešte nejaký čas bude výrazne ovplyvňovať bežný život aj športové dianie. Ako to vnímate?
Prial by som si, aby sa dalo proti covidu zaočkovať čo najviac ľudí. Aby pochopili, že toto je cesta, ako sa náš život konečne vráti do normálu. Vakcína vymazala v minulosti veľa chorôb, ktoré si možno niektorí ani nepamätajú. Želám si, aby sme boli všetci zdraví, lebo len vtedy život funguje normálne.
V minulej sezóne ste tiež zažili zlý úvod sezóny, tréner Haspra vtedy priznal, že uvažoval nad koncom. Rovnako ste po dobrej sérii znovu zakopli v závere. Vidíte medzi touto a minuloročnou jeseňou nejakú paralelu?
Len výsledkovú. Dôvody boli rozličné. Pred rokom sme len prišli na lavičku, do tímu pribudli hráči, ktorí nemali s ligou žiadne skúsenosti, spoznávali sme sa navzájom. Teraz to bolo ovplyvnené celým pandemickým rokom.
Negatívne myšlienky sme však už nemali. Paradoxne, práve po skúsenostiach spred roka sme verili, že to vieme zlomiť. A čiastočne sa nám to aj podarilo.
Po roku ste opäť neuspeli v Európskej lige, keď ste vypadli so švajčiarskym Servette Ženeva (0:3). Bol to piaty zápas po sebe, čo Ružomberok na tejto scéne neskóroval. Čo vám meranie síl ukázalo?
Veľký rozdiel v kvalite kádrov. Pred rokom Levski Sofia, aj teraz Servette, mali multikultúrne a kvalitné, dobre poskladané tímy. Za rok a pol sme zistili, koľko práce si vyžaduje vybudovať konkurencieschopné mužstvo.
Medzi európskou úrovňou a našou ligou je veľký rozdiel. Doma viete získať zápas bojovnosťou, ale ak v Európe spravíte tri chyby, prehrávate rozdielom triedy.
Po rýchlom konci slovenských tímov v európskych pohároch sa zvykne vravieť, že hráči v nich aspoň získali cenné skúsenosti. Ale v čom také zápasy obohatia hráčov? Čo si z nich môžu zobrať?