Cyklistikou sa uživím, ale nezbohatnem, tvrdí majster Slovenska

To, čo sa vám podarilo za posledné tri roky, je netradičné. Ako ste sa dostali k vrcholovej cyklistike?

K cestnej cyklistike som sa dostal veľmi neskoro. Mal som dvadsať. Predtým som robil orientačnú cyklistiku, v ktorej som bol dokonca druhý na juniorských majstrovstvách sveta.

Vždy ma však lákala skôr cyklistická časť. Postupne som sa v Bratislave dostal do komunity rekreačných cyklistov. Každý utorok som jazdil miestnu ligu. Kamaráti mi hovorili, že mám slušný ťah, tak som od roku 2016 začal organizovane trénovať.

Na čo ste si najťažšie zvykali ako profesionálny cyklista?

Nebol som zvyknutý na dĺžku pretekov ani objem tréningov. Pamätám si na svoje prvé preteky v živote. Bol to Slovenský pohár v Suchej nad Parnou.

V sobotu bola časovka, v ktorej som skončil štvrtý. Ľudia sa čudovali, odkiaľ som sa vzal. V nedeľu boli preteky s hromadným štartom, merali 130 kilometrov. Po sto kilometroch som bol odpálený.

Nevedel som točiť nohami a ledva som sedel na bicykli. Dovtedy som s kamarátmi jazdil najviac okolo 50 kilometrov a viac ako dvojnásobná vzdialenosť bola pre mňa masaker.

Ako ste si zvykali na jazdu v pelotóne? Laikovi sa môže zdať, že je tam tak tesno, že každú chvíľu môže niekto spadnúť.

Od začiatku to bolo náročné. Človek, ktorý to nezažil, nevie si predstaviť, ako sa v pelotóne jazdí. Je to neustále boj o pozície, najmä vpredu. Celý pelotón je ako živý organizmus.

Nie je to nič statické. Nemáte v ňom isté miesto, stále oň treba bojovať. Dotýkate sa súperov, je to veľmi tesné. Dlho som si na to zvykal. Prvý rok som to vnímal ako záťaž a stres navyše.

Cyklisti začínajú organizovane trénovať už v mládežníckom veku. Vám stačili tri roky, aby ste sa zaradili k popredným slovenským jazdcom. Čím si to vysvetľujete?

Mal som aj šťastie. V roku 2015 som začal študovať a prioritou bola škola. Vtedy som pôsobil v malom tíme, kde som bol prakticky sám.

Všetko sa zmenilo o rok neskôr, keď som jazdil na majstrovstvách Slovenska, na 24-hodinovke na Slovakiaringu a na Tour de Volcano.

Všimol si ma Martin Fraňo, športový riaditeľ Dukly Banská Bystrica. Videl, že mám potenciál, a dal mi šancu. Keby som ju nedostal, určite by som nebol tam, kde som teraz. Mal som šťastie, že som bol v správnom momente na správnych pretekoch.

Kým Peter Sagan jazdí prvú cyklistickú ligu, kontinentálne tímy sú až v tretej lige, medzitým sú ešte prokontinentálne tímy. Proti Saganovi ste súťažili na majstrovstvách Slovenska a Česka v pretekoch s hromadným štartom. Aké to bolo?

Je dôvod, prečo bol Sagan trikrát majstrom sveta. Ten chlapec je neskutočne dobrý. Bol to spoločný šampionát Čechov a Slovákov a jazdilo tam zopár českých jazdcov, ktorí súťažia vo World Tour. Sagan je od nich štýlom, akým jazdí, ešte o úroveň vyššie.