Rozhovor: Samuel ´Pirát´ Krištofič už vie, ako sa cítil Dávid v súboji s Goliášom

Samuel Krištofič má 26 rokov a ľudia ho môžu poznať pod prezývkou ´Pirát´. Pôsobí v bratislavskom Chaos Gyme pod vedením Kamila Cibińského. Medzi jeho záľuby patrí nezbedný pes Nero-Pirát a hokejbal. 

Ako si sa dostal k MMA?

K športu som sa dostal už ako dieťa v prípravkárskom veku. Ako prvý šport, ktorý som si vybral už ako 6 ročný bol hokej, ale keďže som bol zo skromnejších pomerov, musel som presedlať na iný kolektívny šport a to futbal. Toho som sa držal veľmi dlho a vyzeralo to aj celkom sľubne. Popri ňom som skúsil stolný tenis, karate, hokejbal a thajský box. No a odkedy som vyskúšal thajský box, tak ostatne športy sa nejako dostali do úzadia. Prešiel som si rôznymi klubmi a výpadkami kvôli súkromným problémom, či zraneniam, až kým som zakotvil u Kamila Cibińskeho. Do povedomia sa mi začalo dostavať MMA a veľmi ma oslovilo. Zápasil som pod klubom Figting gym, ale príprava na MMA zápasy nebola dostatočná a preto som si vyhľadal originálny MMA klub. Momentálne sa cítim dobre, plný sily a chuti zápasiť.

Vieme, že trénuješ hlavne v Chaos Gym Bratislava. Kto ti ešte pomáha s prípravou?

Áno, najväčšiu časť prípravy absolvujem v Chaose Gym Bratislava pod Kamilom Cibińskim. O prípravu sa mi ale tiež stará Ľubomír Repaský, chalani z BJJ Slovakia a výborný stand upový tréner Lukáš Šimek. 

Ako dlho spolupracuješ s Kamilom Cibińskim?

Čoskoro tomu bude rok, čo sme sa s Kamilom dali dokopy. Za tú dobu sme v profi ringu nenašli premožiteľa. Spolupracuje sa nám spolu výborne, je to úplne iný rozmer, keď si s niekým rozumieš ako bojovník a tréner, ako kamarát s kamarátom, ako človek s človekom. Cítim, že mám pri sebe človeka, ktorý mi rozumie a stoji pri mne.

Ako často trénuješ?

Počet tréningov je individuálny, keďže musím chodiť do práce, lebo život a šeky mi zárobok z MMA ani z ďaleka nepokryje. Rozdelil by som to do dvoch fáz. Ak nemám zápas dohodnutý, tak je to tých 7-8 tréningov týždenne. Ak sme pred zápasom, šplhá sa to na 10 až 12 jednotiek týždenne. Záleží ako sa mi to darí skoordinovať s prácou, aj keď musím povedať, že mám zamestnanie, pri ktorom to ide.

Akú prácu popri bojovaní vykonávaš?

Pracujem v zásahovom vozidle a máme celkom ľudské podmienky, čiže sa to snažím brať to tak, že sa idem zregenerovať a oddýchnuť si a po 24ke letím na tréning.

Nemrzí ťa trocha, že sa na Slovensku iba zápasením v podstate nedá uživiť?

Nad týmto som sa prestal osobne zamýšľať už dávnejšie, robím to kvôli sebe, lebo ma to neuveriteľne baví a všetko okolo zápasenia milujem. Stretávam sa so super ľuďmi, zažívam pri tomto športe krásne pocity a rozvíja to moju dušu a osobnosť. Musím povedať, že si viac menej žijem svoj sen. Samozrejme keby sa dalo, že by som sa každý deň mohol venovať len MMA, bolo by to ešte krajšie, ale aj tak vidím v mojom živote viac pozitív.

Treba však dodať, že je na Slovensku, okrem futbalu a hokeja, viac športov dosť ignorovaných a na to, aké úspechy naši športovci v MMA dosiahli (Végh, Buchinger), je to trošku smutné. Ale snáď sa začne MMA viac prebíjať do médií, ako je tomu v zahraničí a spoločne posunieme MMA vpred. Stále stretávam ľudí, čo vôbec nepoznajú MMA, čo ma až zaráža pri popularite vo svete.

V čom je podľa teba MMA iné ako ostatné športy?

Tento šport je výnimočne super náročný. Človek musí rozvíjať silu, dynamiku, výdrž a pritom nemôže zabúdať na techniky z boxu, thajboxu, BJJ, zápasenia. Uvedomil som si, že treba rozvíjať všetky zručnosti, ktoré MMA vyžaduje. Ako profi MMA fighter ideš do klietky s nejakým ´game planom´, ale musíš byť pripravený aj na to, že to niekedy vypáli inak, ako si si predstavoval a ak nie si pripravený reagovať, budeš pykať.

Aké bolo tvoje pôsobenie u amatérov?
V roku 2013 som sa stal majstrom Slovenska amatérskej pyramídy v Trnave pod záštitou SMAS, kde som si odniesol opasok po dvoch KO. Potom prišiel titulový zápas amatérskej ligy SLAM, kde som po prvý krát pocítil trpkosť prehry.

Tento tvoj nešťastný zápas sme mohli sledovať na podujatí Fight Explosion 5. Tam si utrpel po jednom z takedownov zranenie.

Presne tak. Nebol som schopný brániť súperove takedowny, celý zápas ma hádzal na zem. V prestávke pred posledným kolom sme si povedali, že jediná šanca, ako vyhrať duel, je ukončiť ho. Tak som zabudol aj na tu úbohú obranu proti takedownom, čo bola a pri tom poslednom som si prisadol členok a roztrhal šľachy.

Vieme, že si neskôr prešiel ku profesionálom, aký je momentálne tvoj profesionálny rekord?

Môj profi rekord v MMA je 4-0-0. Pred tým, ako som začal zápasiť pod Kamilom, som zápasil za Fighting gym a mal som nejakých 10 amatérskych zápasov či už v ligách, alebo na galavečeroch.

Ako si pociťoval prechod ku ´profíkom´?

Prechod som si nejako zvlášť neuvedomil. Nastúpil som a bojoval som tak ako vždy. Do každého svojho zápasu sa snažím vložiť natrénované, kus odvahy a srdca! 

Ktorú výhru si musel najviac vydrieť?

Najťažší zápas bol jednoznačne s Maťkom Súdorom v Nitre. Prežil som v ňom kritické momenty, keď mi v prvom kole padla na bradu jedna svieža rana a musel som to trošku oprieť o pletivo a vydýchať sa. Prvé kolo skončilo remízou, čo nám oznámili v prestávke a keďže sa šlo na dve kolá, nezabudli pripomenúť, že kto vyhrá nasledujúce kolo, je víťaz. V tej chvíli som si povedal, že ma bude musieť zabiť, aby vyhral. Išiel som tam a snažil som sa tlačiť a zasahovať, aj keď Kamil nebol veľmi nadšený, že som sa rozhodol tlačiť do prestreliek. Lenže som bol presnejší a cítil som, že mám navrch. Maťo sa pokúsil o takedown, ktorý som si postrážil a dostal sa na kríž, kde som si už výhru nenechal ujsť. Bol to zápas vo vysokom tempe a myslím, že ukázal, čo môže moderné MMA priniesť.

V posledných zápasoch si bojoval v troch rôznych kategóriách. Aká je tvoja optimálna váha, v ktorej sa cítiš najlepšie?

Normálne máme v plané chodiť 84. V prípade Súdora to bolo najprv 88, potom navrhli aj 84, ale časovo to nebolo reálne, tak sme to nechali na 88kg. No a tento posledný zápas bolo váženie v deň zápasu, tak sme to dohodli do 93kg. Samozrejme sa na tomto gala v Trenčíne udiali veci, čo nie sú bežné a stretol som sa nakoniec s nitrianskym ´ťažkotonážnikom´ Tomášom Vašíčkom.

V Trenčíne sa stali naozaj kuriózne veci, keď si za deň vystriedal až troch protivníkov. Môžeš nám priblížiť o čo šlo?

Mal som mať zápas s čečenským súperom, no na váhu prišiel namiesto neho Poliak. Povedal som okej, veď už nebudem šaškovať, odvážte ho a večer bojujeme. Poliak ale oblečený navážil 85kg a asi sa mu to nezdalo, lebo ja som mal 93. Večer už na poučenie a gala neprišiel. Niečo podobné sa stalo Vašíčkovi, že mu súper neprišiel a tak nám dali ponuku zápasiť spolu.

Vedel si vôbec, čo sa počas celého tohto dohadovania zápasníkov dialo?

Nevedel... Mal prísť čečenský fighter dohodnutý do 93kg. Nedali vedieť, ani že nepríde, že sa zranil a že poslali nejakú náhradu. Sám som na to ´kukal´ ako... Jeho zástupca z Poľska bol ale o dosť menší ako ja, tak mi bolo jedno, že zápasím s nim. Nakoniec sa mi všetko vypomstilo v podobe Vašíčka, ten už malý nebol.

Tento zápas, ktorý bol vrcholom večera, si ale zvládol na výbornú a postaral si sa o prekvapenie večera, keď si dokázal zvíťaziť technickým KO. Vašíček je totiž súper z ťažkej kategórie.

Nakoniec to vypálilo výborne, pretože táto výhra asi zaznamenala najväčšiu odozvu. Ľudia očividne milujú, keď sa z outsidera vykľuje víťazstvo. Čo som počul tak mladí chalani si tam rozprávali, že ´to je ten, čo zobral ten zápas´. Strhol som tým sympatie ľudí viac, než som si myslel. Neveril som, že to budú brať až tak na vedomie.

Presne takéto príbehy ľudia milujú, veď spomeňme si na súboj Dávida s Goliášom.

Sám som prekvapený, ako to cele vypálilo. Naozaj gratulácie a vyznania rešpektu, čo som dostal za ďalších 48 hodín je, že wauuu! Že som zobral troch súperov za deň, že som zobral súpera o 15 kg ťažšieho a podobne.

Nemyslel si na to, že ak prehráš tento extrémne náročný duel, neprospeje to tvojej kariére? Veď v ligách ako je UFC sa takéto zápasy berú iba veľmi zriedka.

Áno je to pravda, ale zápasia tam o väčšie peniaze a každá prehra ich môže v kariére bolieť. Robí to veľa bojovníkov aj mimo UFC. Aj u nás zápasníci sledujú Sherdog (databáza bojovníkov pozn. red.) a nechcú riskovať, aby im nedávali do hry viac, ako z nej môžu získať. Ja to takto nevidím, nepozerám sa na to, že chcem isť tam, alebo tam. Chcem len trénovať a zápasiť. Neviem, možno sa to časom zmení, ale pochybujem o tom.

Momentálne si zápasovo naozaj vyťažený. Veď v klietke ťa zasa uvidíme už 20. mája na akcii X Fight v bratislavskej Hant aréne. Ako sa na tento duel pripravuješ?

Áno, bude to vlastne tretí zápas v rozmedzí 42 dní, ale vravím, ja to milujem a keď som zdravý, idem sebavedome do toho.

Príprava pokračuje tak ako na predošlé zápasy. Snažíme sa ťažiť najviac zo stand upu, preto drilujeme vstávanie a pracú na klietke. S Lukášom Šimekom trénujeme kvalitné lapy a BJJ trénujem u Ľuba Repaského. Snažím sa pripraviť komplexne. Samozrejme mám aj silovo-vytrvalostné tréningy, ktoré teraz doplňujem intenzívnym plávaním. Čo sa tyká môjho pôvodného súpera Stehlíka, zranil sa a myslím, že už je tam dohodnutý nejaký súper z Maďarska. Sám neviem, čí to je už potvrdené, takže momentálne sa neviem vyjadriť ani k nemu.

Ako vznikla tvoja prezývka ´Pirát´?

Prezývka ´Pirát´ vznikla z takého môjho životného pohľadu na svet. Som trošku temperamentný a niekedy som pod vplyvom emócii a alkoholu urobil veci, ktoré neboli správne. Je to zo života, keď som bol mladší a robil chyby. Aj keď som sa dosť zmenil, Pirát mi už ostal. Samozrejme, že niektoré vlastnosti predstavujúce pirátsky život ostali :)