Polášek pre SME: Bol som taký unavený, že som sa ani tešiť nevedel

BRATISLAVA. Už devätnásť mesiacov píše výnimočný príbeh. Z tenisového dôchodcu, ba priam invalida, sa stala po piatich rokoch oddychovania tenisová kométa.

Pred rokom a pol hral na challengerovom turnaji, teraz ho čaká podujatie pre tých najlepších – ATP Finals. S deblovým partnerom Ivanom Dodigom sa do Londýna kvalifikovali na turnaji v Paríži. „Účasť v Londýne je obrovským zadosťučinením,“ hovoril z Paríža v rozhovore pre SME slovenský tenista FILIP POLÁŠEK.

Boli ste tesne od postupu do druhého finále na úrovni ATP Masters 1000. V semifinále ste v supertajbrejku proti Rusom Karenovi Chačanovovi s Andrejom Rubľovom vyhrávali 9:6 a mali ste tri mečbaly. Jeden pri vašom podaní, ale dali ste dvojchybu. Zdolala vás nervozita?

Nervozita nie. Ale únava. Celý zápas som za sebou ťahal nohy. Na dvorci som iba prežíval. Som totálne unavený. Mečbalovú situáciu sme rozoberali aj po zápase. Často chodím pri druhom podaní do rizika, rýchlostný priemer mám asi 180 kilometrov za hodinu.

V celej sezóne som dal asi 15 es z druhého podania. A niekedy sa pritrafí aj dvojchyba.

Aký veľký je rozdiel hrať proti elitným singlistom a deblovým špecialistom? A v čom?

Je to rozdiel, pretože singlisti hrajú výborne od základnej čiary. Aj v tomto semifinále ukázali niekoľko neuveriteľných úderov. V tom majú oproti nám výhodu.

Na druhej strane, singlisti sú výrazne slabší v hre na sieti. Na podaní s nimi držíme krok a pri ich servise sa vieme dostať k šanciam na brejk.

Na antuke to však bude iné, pomalý povrch im dá viac času, čo im dá výhodu. Myslím, že s Ivanom sme teraz prehrali len vôbec prvý zápas proti singlistom.

Dá sa semifinálová prehra hodiť ľahšie za hlavu, keď už viete, že miestenku na ATP Finals máte istú?

Určite áno. Úprimne poviem, že po víťaznom štvrťfinálovom zápase som bol taký unavený, že som sa ani nedokázal tešiť z postupu na turnaj majstrov.

Nie je mi jedno, že sme prehrali, ale naozaj mám toho mentálne aj fyzicky dosť. Šesť týždňov sme išli naplno. Ivan celý ten čas nevidel svoju rodinu. Ja som bol doma desať hodín, z toho som šesť prespal. Potrebujeme teraz na chvíľu vypnúť.

Kedy ste sa dozvedeli, že bratia Bryanovci do Londýna nepôjdu, čo vám výrazne uľahčilo cestu na šampionát?