Peter Bondra: Hokeju vždy rád pomôžem, ale bez oficiálnej funkcie

BRATISLAVA. Do histórie slovenského hokeja sa zapísal veľkými písmenami, pred vyše 17 rokmi sa pamätným gólom stal hokejovo nesmrteľným. Peter Bondra strelil víťazný gól vo finále majstrovstiev sveta 2002 v Göteborgu do siete Ruska.

Kariéru ukončil pred 12 rokmi, z verejného diania sa však nevytratil, skôr naopak. Zúčastňuje sa na exhibičných či charitatívnych akciách, zblízka sleduje dianie v slovenskom hokeji.

Pohybuje sa medzi svojou vlasťou a zámorím. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky zdôraznil, že čas už nevníma cez roky, ale cez sezóny.

K hokeju Bondru ešte viac pripútal aj syn Dávid, ktorý sa cez dve účasti na MS dostal až do Kontinentálnej hokejovej lige, kde oblieka dres čínskeho klubu Červená hviezda Kchun-lun.

O slovo sa medzičasom prihlásil aj Nicholas, ktorý sa zapojil do tréningového procesu HK Poprad. Bondra senior sleduje dráhu oboch synov, okrem iných aktivít sa intenzívne venuje aj práci vo Washingtone Capitals, klubu NHL, v ktorom strávil podstatnú časť kariéry.

Počas aktívnej kariéry vám hráčske povinnosti nedovolili počas roka viac než jednu až dve návštevy Slovenska. Ako často teraz chodíte na Slovensko?

Ja už čas nevnímam cez roky, ale cez sezóny (smiech). Preto viem povedať, že počas sezóny 2018/2019 som bol na Slovensku päťkrát. Už ani neviem, či som počas nej strávil viac času na Slovensku alebo v USA.

Mal som totiž viac dôvodov prísť na Slovensko než v minulosti. Bol som zvedavý na syna Dávida, takisto aj na svetový šampionát, zúčastnil som sa na exhibícii počas Winter Classic, tých dôvodov bolo veľa.

Na Slovensko každoročne chodievame na dlhšie počas leta a opäť sa tak stalo. Jedným z dôvodov bol aj charitatívny golfový turnaj, ktorý organizujem.

Váš turnaj tento rok oslávil 12. výročie. Čím vás dostal tento šport?

Je to v niečom podobné ako hokej. Golf mi dáva niečo, čo som mal aj v hokeji. Nie je to ani tak adrenalín, ale skôr chcenie zlepšovať sa. Po kariére mi niečo také chýbalo.

Našiel som to v golfe, ktorý sa navyše hrá v krásnom prostredí. Je to vždy pekný zážitok, ktorý prináša spojenie viacerých príjemných pocitov. Je tam to zlepšovanie sa, súťaživosť. Človek sa vďaka tomu stretne s mnohými ľuďmi a spozná zaujímavé miesta.

Hokej však naďalej ovplyvňuje váš život, hoci už iným spôsobom ako počas kariéry. Ako často sa ešte dostávate na ľad?

V klube Washington Capitals spoluorganizujem hokejové podujatia pre starších pánov pod hlavičkou Washington Capitals Alumni Association. Sú to zväčša akcie charitatívneho významu.

Občas musím trochu viac potrénovať, ale vždy je to najmä o zábave. Veľmi rád by som chodil na ľad častejšie, ale moje aktivity mi to nedovoľujú.

Priezvisko Bondra slovenskí fanúšikovia vídajú aj naďalej, dokonca aj s typickou 12-tkou na chrbte. Dávid sa po troch sezónach v Poprade vybral za dobrodružstvom do Číny. Vidina posunúť sa do KHL v drese tímu Kchun-lun je lákavá. Dali ste mu nejaké rady?

Povedal som mu, aby si to najmä užil a aby sa usmieval. Išiel za hokejom na opačný koniec sveta. Dúfajme, že to nebude iba dovolenka.

Čo to môže znamenať pre jeho kariéru?

Má šancu sa ukázať. Myslím si, že jeho štartovacia pozícia je celkom dobrá. Dôležité je, aby ho videli v pozícii, v ktorej by im mohol pomôcť. Pre neho to však v žiadnom prípade nebude strata. Aj keby tam mal byť iba mesiac, môže mu to veľa dať.

Uvidí iný kút sveta, stretne nových ľudí, možno sa mu otvoria nové možnosti. Čas ukáže, či bude pôsobiť tam, alebo bude pokračovať inde. Vnímam to však veľmi pozitívne.

V neposlednom rade bude aj pre neho zaujímavé porovnávanie sa s hráčmi KHL. Sám zistí, ako na tom je oproti nim. Myslím si, že môže absolvovať úspešnú sezónu.

Vy by ste si vedeli predstaviť, že by ste išli hrať hokej do Číny?

Prečo nie? Keď ako hokejista vstúpite na ľad, tak vám je jedno v akej krajine to je. Vždy chcete odovzdať najlepší výkon, sústredíte sa na svoju prácu a na to, aby váš tím vyhrával. To je všade rovnaké. Pre Dávida je to nová motivácia.

Nedávno sa v príprave s HK Poprad objavil váš ďalší syn - Nicholas. O jeho hokejovej dráhe sa veľa nevie.

Pred sebou má ešte dva roky štúdia. V rodine sme sa zhodli, že prioritou je štúdium. Nedávno sa začal vážne zaoberať myšlienkou, že bude zubár. Chytil sa toho, asi mesiac hodil k zubárovi v Amerike, aby vyzvedal a učil sa. Bol zvedavý na to, čo všetko to vyžaduje. Bavilo ho to, bol z toho nadšený.

A čo hokej?

Uvidíme, čo bude s jeho hokejovou kariérou. To však nie je také dôležité. Ja ho v hokeji vždy podporím, ale rovnako tak vo všetkom, čo bude robiť. On sám si musí nájsť svoju cestu.

V slovenskom hokeji bolo v nedávnom období rušno, okrem iných zaujala aj zmena na pozícii prezidenta zväzu. Čo vravíte na to, že Miroslav Šatan je nový šéf SZĽH?

Miro ukázal v pozícii generálneho manažéra výbornú prácu, hráči pod ním radi reprezentovali. Teraz je ešte vo vážnejšej pozícii. Počas troch rokov v pozícii generálneho manažéra zistil, čo treba robiť a akých ľudí zväz potrebuje, aby fungoval podľa Mirových očakávaní.

Poznám ho ako chalana, ktorý dokončí svoju robotu a ak sa pustí do nejakého projektu, tak to bude robiť poriadne. Nepochybujem o tom, že máme lídra na správnom mieste.

Viacerí členovia zlatej generácie sa po ukončení kariéry angažujú v slovenskom hokeji. Po tom, ako sa Šatan posunul z pozície generálneho manažéra reprezentácií do funkcie prezidenta SZĽH, ostala jeho predošlá stolička voľná. Vy s tým už máte skúsenosti, preto by si vás mnohí vedeli predstaviť trebárs v pozícii manažéra reprezentácií.

Priznávam, boli sme v konverzácii. K dohode však nedošlo, ja mám totiž svoju prácu, ktorá si vyžaduje, aby som sa jej plnohodnotne venoval. Žijem 29 rokov v USA, pracujem tam pre Washington Capitals a neviem si predstaviť, že by som ponúkanej pracovnej pozícii nedal sto percent. To by nefungovalo.

Čas ukáže, ako sa veci napokon vyvinú. Ja však vždy, keď môžem, rád pomôžem slovenskému hokeju. Rád poradím, pomôžem, ale najlepšie bez oficiálnej funkcie. Skrátka, som k dispozícii.

V čom spočíva hlavná náplň vašej práce pre Capitals?

Je to takzvaný business development. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí sú šéfovia rôznych firiem a s osobnosťami, ku ktorým sa bežný človek len tak nedostane. Spoločne hľadáme priestor, ako zapojiť ich firmy do nášho klubu tak, aby títo klienti boli vnímaní ako jeho súčasť.

Spočiatku to bol pre mňa nový biznis, počas prvého roka som sa dosť učil. Som k dispozícii pre rôzne stretnutia, ktoré sú aj o presviedčaní klienta, že jeho investícia je na správnom mieste.

Je pre neho potrebné, aby si uvedomil, že klub Washington Capitals mu dá všetko, čo potrebuje, aby sa ako sponzor vedel posúvať.

Po športovej stránke Capitals v roku 2018 vystrelili, keď prvýkrát v histórii získali Stanleyho pohár. Ročník 2018/2019 však tímu nevyšiel, napriek očakávaniam vypadol už v prvom kole play off. Ako sa to prejavilo na vnímaní klubu v očiach možných partnerov?

Najmä vďaka vlaňajšiemu víťazstvu v Stanleyho pohári sme na tom po biznis stránke najlepšie, ako sme kedy boli. Je to zdravý biznis, ktorý ide vpred. Mnoho sponzorov chce byť súčasťou klubu, no pomôcť nám musí aj mužstvo.

Myslím tým najmä na to, že by bolo dobré, keby sa onedlho podarilo druhé víťazstvo v Stanleyho pohári. Podľa mňa je veľká šanca ho získať, mužstvo máme naďalej silné.

V porovnaní s tímom, ktorý v roku 2018 triumfoval, sme nespravili veľa zmien, najmä nie zásadných. Potrebujeme dostať sa do play off, získať sebavedomie víťazstvom v prvom kole a verím, že potom by to už išlo.

Druhý Stanleyho pohár, to je pekná vízia. Vo vyrovnanej NHL však náročná úloha.

Ja som presvedčený, že máme dosť kvalitné mužstvo na to, aby sa to podarilo. Naši fanúšikovia už na tom boli po 44 rokoch bez víťazstva tak zle, že už nám prestali veriť, a to už aj počas éry Alexandra Ovečkina.

Víťazstvom sme si ich však opäť získali na našu stranu, úžasne ich to nadchlo. Okrem toho pribudlo mnoho nových ľudí, ktorí začali chodiť na naše zápasy.

Náš biznis je na tom dobre a myslím si, že ešte máme potenciál prilákať nových sponzorov, ale aj zaujímavých hráčov.