Najskôr pomohol Rumunsku postúpiť v hokeji do 1A-divízie majstrovstiev sveta, z ktorej je už len krôčik do elitnej kategórie. Potom prišiel reprezentovať Slovensko a stal sa majstrom sveta v hokejbale. „Nestihol som to ani poriadne osláviť, lebo sa mi už začala letná príprava v Rumunsku,“ tvrdí 34-ročný hokejový brankár PATRIK POLC.
Pred šiestimi týždňami ste s rumunskou hokejovou reprezentáciou vyhrali 1B-divíziu majstrovstiev sveta. Pred týždňom ste sa so Slovenskom stali majstrom sveta v hokejbale. Ako je to vôbec možné?
Mám dvojaké občianstvo. Už niekoľko rokov žijem v Rumunsku a posledné dva roky som aj v hokejovom národnom tíme. Spýtali sa, či chcem reprezentovať Rumunsko a súhlasil som. Hokejbal je zase môj doplnkový šport, ktorý hrávam od pätnástich rokov, keď rodičia podpísali splnomocnenie, že môžem hrať s mužmi. Tréneri ma oslovili, či by som chcel reprezentovať Slovensko. Súhlasil som a napokon som sa stal majstrom sveta. Zrejme je to svetová rarita.
Slovenskí hokejbalisti sú štvrtýkrát v rade majstrami sveta. Keby sa niečo podobné stalo v hokeji, ulice na Slovensku sú plné ľudí a oslavuje celá krajina. Čo pre vás znamená zlatá medaila zo šampionátu v hokejbale?
Je to pre mňa veľká vec. Hokejbal hrám každé leto, keď mi to zdravie a čas dovolia. Chodievam na rôzne turnaje na Slovensku. Dva razy som chytal slovenskú extraligu a vždy som ju vyhral. Raz s Nitrou, druhýkrát s Martinom.
Hoci máte 34 rokov, Slovensko ste v seniorskej kategórii reprezentovali na majstrovstvách sveta prvýkrát. Prečo?
Stal som sa už juniorským majstrom sveta v hokejbale. Medzi seniormi mal vyárendované miesto v reprezentácii Stanislav Petrík, ktorý patril k najlepším brankárom na svete. Cez neho to bolo nepriechodné. A priznávam, že som typ brankára, ktorý nechce sedieť na tribúne. Teraz som dostal šancu a využil som ju. Bol som rád, že ma všetci prijali a nerobili rozdiely, že som brankár, ktorý s nimi pravidelne nehráva.
V čom sú pre brankára najväčšie rozdiely medzi hokejom a hokejbalom?
V pohybe. Na korčuliach sa dokážete skĺznuť po ľade, čo je v hokejbale takmer nemožné. Hoci už sa vyrábajú materiály, ktoré to čiastočne umožňujú. Ja však mám betóny z kože, ktoré sa vôbec neskĺznu. Hokejbal je väčšia zaberačka aj na kondíciu. Raz som v pokľaku, potom idem späť na nohy a opäť na zem. Niekto hovorí, že brankári v hokejbale vyzerajú ťarbavo. Ale skúste sa napratať do výstroja a chytať v 30-stupňovej horúčave.
Je pre brankára náročnejšie chytiť od modrej čiary loptičku alebo puk?