Pred niekoľkými dňami ju poznali len ľudia, ktorí pozorne sledujú slovenskú mládež v atletike. Teraz o nej debatujú športoví fanúšikovia.

LAURA FRLIČKOVÁ sa dostala do povedomia vďaka jej úspechu na ME v atletike do 18 rokov, ktoré sa konali v Banskej Bystrici.

V behu na 100 metrov cez prekážky získala zlatú medailu a navyše zabehla na šampionáte nový európsky dorastenecký rekord 12,86 s.

Aj keď má len 17 rokov, stáva sa idolom pre začínajúcich atlétov. Aj ona má však svoj veľký vzor. Je ňou Viktória Forster, ktorá súťaží v rovnakej disciplíne a už o niekoľko dní sa predstaví na OH v Paríži.

S olympijskými ambíciami sa netají ani Frličková. "Najbližšia olympiáda bude o 4 roky v Los Angeles a dúfam, že sa mi tam podarí dostať. Bola by som tam o rok mladšia ako Viky v Paríži," povedala v rozhovore pre Sportnet.

Ako ste oslávili úspech?

Ešte sa mi to nepodarilo. Boli sme s kamarátmi von, len tak sme sa prechádzali. Určite to bude väčšia oslava, keď prídem domov za rodinou a kamarátmi.

VIDEO: Laura Frličková a jej finálový beh na 100 metrov cez prekážky

V jednom rozhovore ste spomenuli, že s Petrou Kusou, ktorá získala na šampionáte bronz, ste spolužiačky a spolubývajúce a že tak skoro spať nepôjdete. Kedy ste sa uložili do postele?

Keď sme prišli na izbu, telefóny nám išli umrieť od množstva správ. Ja som šla spať okolo tretej v noci, bola som naozaj unavená. Peťa išla až okolo pol piatej.

Čo vám išlo hlavou hneď po tom, ako ste sa stali dorasteneckou majsterkou Európy?

Ja som to stále nejako nespracovala. Keď vidím tie videá, ani si to neuvedomujem, že som to bola ja. Tie momenty si vôbec nepamätám.

Ako vnímate to, že o vás debatujú športoví fanúšikovia na Slovensku?

Je to určite úžasný pocit, že som niečo také dokázala a potešila množstvo Slovákov. Fotí sa so mnou množstvo ľudí. Keď mi malé deti povedali, že som ich vzor, bolo to až neuveriteľné. Donedávna to bola Viky Forster, teraz ja.

Vy už ste vzor pre mnohé deti, no kto je vašim idolom?

Určite to je Viky Forster, pretože súťaží v rovnakej disciplíne ako ja. Potom aj ostatné zahraničné prekážkarky, no na prvom mieste je Viky, keďže je Slovenka.

Keď ste spomenuli Viktóriu Forster, mnoho ľudí vás začalo porovnávať. Rozdiel vo vašich disciplínach je vo výške prekážok, keďže Forster už súťaží medzi seniorkami. Viete opísať, aký veľký časový rozdiel môžu urobiť vyššie prekážky?

Ešte som vyššie prekážky vôbec neskúšala, ani na tréningoch. Jedine som si len tak preskočila jednu prekážku, no z toho to usúdiť neviem. Netuším, aké časy môžem dosahovať s vyššími prekážkami, no budem sa snažiť dosahovať čas, ktorý mám aj teraz.

No nebude to až také realistické, pretože behať na vyšších prekážkach okolo 13 sekúnd už je na vysokej úrovni. Určite budem chcieť splniť limit 13,92 s na najbližšie ME do 20 rokov v Tampere v budúcom roku, kde budem súperiť s rovesníčkami na seniorských prekážkach.

Ako ste znášali tlak top favoritky pred finále? 

Ten tlak tam bol už bol niekoľko týždňov pred pretekmi. V tabuľkách som najskôr bola druhá, potom prvá. Snažila som sa to nejak odfiltrovať a nesústrediť sa na to. Pred tými rozbehmi som mala veľký stres, no skôr z toho, aby som nespadla alebo nevyštartovala skôr.

Potom som v semifinále mala asi najväčší stres, pretože išlo o postup medzi najlepšie. Pred finále to už bolo lepšie, no išlo o medailu a povedala som si, že idem si za tým a chcem získať zlato. Pred pretekmi som si tiež hovorila, že keď som zvládla dva behy, ten tretí by nemal byť až taký problém.

Vo finále nastala situácia, keď vaša súperka z Nemecka zakopla. Registrovali ste to počas behu?

Bolo to na deviatej prekážke. Ja som to vôbec nestíhala registrovať, dokonca ani vo finále som si neuvedomila, že neprišla do cieľa a nezískala medailu. Dozvedela som sa to až v rozhovore. Bola som z toho prekvapená.

Potom som si pozerala videá a videla som, že Nórka padla ešte na desiatej prekážke. Našťastie ma to nejak nerozhodilo, pretože bola vedľa mňa a mohla mi buchnúť do prekážok.

V semifinále ste vypustili záver, preto bol ten čas horší. Mali ste celú situáciu pod kontrolou?

Vedela som, že si chcem ušetriť sily. Nešlo tam o čas, ale len o to, koľko energie si nechám na finále. Najmä som vedela, že ak by to bol osobný rekord, znova by ma brali na antidopingovú kontrolu.