Na Slovensku je unikátom. Naša liga nie je zlá, ale nemá kredit, tvrdí Petráš

S národným tímom do 21 rokov ste na európskom šampionáte v roku 2000 skončili štvrtý. Ako to ovplyvnilo vašu kariéru?

„Určite mi to pomohlo, lebo práve tam si ma všimli zástupcovia Jablonca, konkrétne tréner Jaroslav Hřebík. Potom som smeroval do Sparty Praha a neskôr som si zahral aj v Taliansku. Išiel som na ten turnaj ako náhradník, ale nakoniec som odohral dva zápasy. Európsky šampionát je veľká príležitosť pre hráčov ukázať sa a posunúť sa v kariére. Nielen mne to pomohlo, aj ostatní chalani sa dostali do veľkých klubov. Trebárs Vratislav Greško do Interu Miláno. Bol to veľký úspech, prebojovali sme sa aj na olympiádu.“

Malo vtedy Slovensko výnimočnú generáciu hráčov?

„Iste, pretože odvtedy sme čakali sedemnásť rokov na ďalšiu účasť na majstrovstvách Európy. Podarilo sa nám to ako prvým v dejinách Slovenska a dostali sme sa aj na olympiádu. Viacerí z nás sa presadili aj v seniorskej reprezentácii. Boli sme dobrá partia. Šampionát sa navyše konal v Bratislave a mám z toho zážitok na celý život. Ešte teraz mám husiu kožu, keď si spomeniem na tie zápasy. Na štadión Pasienky dnes chodí päťsto ľudí. Vtedy na nás chodilo pätnásť- až dvadsaťtisíc fanúšikov. Musíme tú generáciu považovať za úspešnú.“

Na čo si z toho turnaja najradšej spomínate?

„Na víťazné zápasy. Keď sme sa vtedy prechádzali po Bratislave, ľudia nás spoznávali a zastavovali. Celé Slovensko žilo futbalom, ľudia nám držali palce. Boli sme mladí chlapci pozbieraní od Prešova, Košíc až po Bratislavu. Z každého kúta Slovenska. Neboli sme žiadne hviezdy. Nikto nás dovtedy príliš nepoznal. Väčšina z nás pôsobila na Slovensku, alebo maximálne v Česku. Boli sme súdržná partia.

Ak by sa hral šampionát takým systémom ako dnes, tak by sme určite bojovali o zlaté medaily. V skupine sme boli druhí iba pre horšie skóre, chýbal nám jediný gól. O tretie miesto sme hrali proti Španielom. Našimi súpermi boli hráči ako Taliani Pirlo, Gattuso, Španieli mali Xaviho, Puyola, v zostave Angličanov boli Lampard, Gerrard a Terry. Všetci sa stali svetovými hviezdami. My chlapci z malých dedín sme dokázali veľkú vec proti veľkým hráčom, bolo to výnimočné.“

Ste jediný slovenský futbalista, ktorý si zahral na majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov, na olympiáde i na majstrovstvách sveta. Okúsili ste aj Ligu majstrov. Ako to vnímate?

„Ešte k tomu pridajme aj Európsku ligu. Rád na to spomínam. Teraz som už na druhej strane lode, ale úspechy si vážim. Z malej Prievidze som sa dostal do svetového futbalu. Teraz som agentom a snažím sa to vštepovať aj mojim hráčom. Talent nie vždy zaručí všetko. Úspechy sa dajú aj vydrieť. Nebol som výnimočný hráč, ale všetko som si vydrel. Za to som na seba hrdý.“

Naznačujete, že aj v Prievidzi vyrastali väčšie talenty ako vy, ale nezvládli prechod z mládežníckeho futbalu?