Mega: Je problém, keď si rodičia svoje nesplnené ciele riešia cez deti

Hovorí sa o vás, že ste mužom jedného zápasu. Ako si spomínate na pamätný súboj proti Kanade na Svetovom pohári 1996, v ktorom Slovensko prehralo tesne 2:3?

„Bol to môj najlepší zápas v kariére, videlo ho veľa divákov a navyše to bolo na významnom fóre. Možno boli aj dôležitejšie zápasy pre tím, v ktorom som pôsobil, ale toto bolo naozaj jedinečné. Nestáva sa každý deň, že nastúpite proti najlepším Kanaďanom a ešte k tomu v kolíske hokeja.“

Čo vám utkvelo v pamäti zo zápasu proti hviezdnym kanadským hokejistom na čele s Waynom Gretzkým, Markom Messierom či Stevom Yzermanom?

„To, že sa dalo zvíťaziť. Ľudia v pruhovanom nám dali pocítiť, že sme malé Slovensko v porovnaní s hokejovou Kanadou. Mali sme výborné mužstvo s mnohými osobnosťami, ktoré to neskôr dokazovali v NHL. Dôležité bolo, že sme nepustili do gatí.“

Na Svetovom pohári svoje kariéry štartovali hráči ako Miroslav Šatan, Pavol Demitra, Ľubomír Višňovský a ďalší. Hviezdami NHL už boli Peter Bondra a Žigmund Pálffy. Čím to je, že väčšina slovenských hráčov z tohto turnaja sa presadila v zámorí?

„Boli iné časy ako teraz a najmä títo chlapci veľmi chceli. Nie ako dnes, že chcú väčšinou rodičia. Hrávali sme federálnu ligu, vyrastali sme v Československu a hokej bol na vysokej úrovni. Reprezentácia hrala na každom šampionáte o medaily. Mladí chlapci boli v šestnástich v prvom tíme. V súčasnosti je problém, aby hrali v takomto veku za juniorku.“

V reprezentácii ste odchytali len dva zápasy na Svetovom pohári. Prečo ste sa v nej už neskôr neobjavili?

„Mal som zranenia, neskôr som odišiel zo Slovana Bratislava do zahraničia, kde som hral šesť rokov. Po návrate domov som ešte získal titul so Slovanom vo výlukovej sezóne 2004/2005, hoci som preň nič neurobil. Pred mojím prvým odchodom zo Slovana prišlo do klubu nové vedenie. Klub sa začal meniť a vidíme, kam to za tých dvadsať rokov dopracoval.“

V tom čase nebola na Slovensku výrazná brankárska konkurencia. Reprezentácia sa spoliehala najmä na Jaromíra Dragana a Eduarda Hartmanna. Ako to vnímate?

„Teraz, keď starší brankár nechytá, do pár dní je na jeho mieste gólman zo zahraničia. Domáci brankári, ktorí sú dvojkami a trojkami, nedostávajú v slovenskej lige veľa šancí, čo je smiešne. V Česku nám chytá množstvo brankárov a na Slovensku je kopa cudzincov.

Rozumiem, že je to dané aj ekonomikou a idú za lepšími podmienkami. Dobrých brankárov sme mali aj v minulosti. Tým, že vo federálnej lige boli len tri či štyri mužstvá zo Slovenska, ľudia ich neregistrovali. V prvej slovenskej lige bolo mnoho kvalitných brankárov.“

V minulosti boli v slovenskej reprezentácii viacerí hviezdni útočníci a brankári boli často podceňovaní. Čím si vysvetľujete, že v súčasnosti sa to otočilo?