tul majstra sveta a zvíťazil v ankete Športovec roka.
Ak bol Radomír Šimůnek (8. 4. 1962 - 10. 8. 2010) v pohode, súperi si mohli byť istí, že naňho nemajú. Vedel všetko, čo treba k úspechu. Skvelý technik, kondične ideálne pripravený a jeho prešibanosť v taktike nemala páru. "Šimůnek bol veľkou osobnosťou. Neprekonateľný talent od prírody, poctivý v tréningu. Je to obrovská strata," povedal predseda českej cyklokrosovej komisie Čestmír Kalaš.
Šimon, ako ho volali blízki, bol sedemnásobný majster Československa, štvornásobný majster sveta a trojnásobný víťaz série Superprestige. Príčinou smrti českej i svetovej ikony bola asi cirhóza pečene. Posledné roky bojoval s alkoholom. Záchranná služba prišla o štvrtej ráno, manželka Jana mu nemohla nahmatať pulz. Lekár konštatoval smrť.
Radomír Šimůnek na začiatku skvelej kariéry. FOTO - ČTK
Raketový postup v kariére
Talent naznačil v roku 1980 titulom juniorského majstra sveta. V roku 1982 bol druhý u seniorov, keď ho zdolal iba jeho strýc Miloš Fišera. Potom dva roky po sebe dominoval v Birminghame a Osse. Skvele rozbehnutú kariéru prerušili zdravotné problémy. Najskôr si liečil jabĺčko v kolene a po roku odpočíval pár mesiacov po zápale srdcového svalu. Zlato do tretice nezískal, v roku 1989 ho vo francúzskom Pontchateau zdolal Ondrej Glajza.
"My sme spolu veľmi dobre vychádzali, bol to korektný chlap. Tú prehru prijal v pohode, dokonca sa tešil, že je iba druhý, lebo s titulom by ho asi nepustili do Talianska. Bol to víťazný typ, športovec, ktorý mal recept, ako vyhrávať," hovorí Slovák Glajza.
Striebro umožnilo Šimůnkovi odchod k profesionálom. Pri titule by ho asi funkcionári prinútili zlato obhajovať, uvažuje Glajza. U profíkov sa rýchlo adaptoval. Rok sa rozhliadal, v Getxo 1990 skončil siedmy, o rok v Gietene už korunoval kariéru titulom. Ako jediný doteraz zavŕšil hetrik, vyhral všetky tri kategórie.
Potom sa mu zrútil svet. V novembri 1992 zavinil na ceste z Prahy do Plzne neďaleko Cerhovíc vo veľkej rýchlosti dopravnú nehodu, pri ktorej zomreli traja ľudia. Odsúdili ho na 18 mesiacov nepodmienečne. Vo februári 1994 nastúpil trest vo Všehrdoch u Chomutova. Vo väzení mohol takmer každý deň trénovať. Prezident Václav Havel mu v júli 1994 udelil milosť, hoci prvú žiadosť zamietol.
Šimůnek so synmi Radomírom ml. (v strede) a Dannym. FOTO - ČTK
Návrat priniesol aj psychické problémy a na MS končil v druhej desiatke. Najlepší bol piaty v roku 1998 v Middelfarte, o rok v Spišskej Teplici siedmy. V roku 1999 ho vyhlásili za českého cyklistu 20. storočia. S kariérou skončil v roku 2002, po 24 rokoch súťaženia. Trénoval svojho syna Radomíra. Po jeho odchode do Belgicka podnikal s cyklistickými potrebami. V Kamenici žil s manželkou Janou a mladším synom Dannym.
Mal rád záhradku, historické automobily, komédie Vlastu Buriana a piesne Karla Gotta.
Neprekonateľný talent
Petr Klouček so Šimůnkom pretekal, aj ho trénoval. „Dlho sme sa kamarátili, bol to veľmi fajn chalan. Ako tréner som s ním zažil záver hviezdnej kariéry. Na šampionáte v Middelfarte ho len pád pre zaseknutú reťaz tristo metrov pred cieľom pripravil o striebro. Bol výborný technik, mal skvelú kondíciu a v taktike naňho nik nemal," vraví Klouček.
Roman Kreuziger starší, Šimůnkov vrstovník, ktorý v roku 1983 získal titul na MS juniorov, bol smrťou zaskočený. "Ako kolegovia sme si boli veľmi blízki. Bol to pán cyklokrosár a skvelý človek," povedal bronzový medailista z MS 1987, ktorého syn Roman jazdí aj Tour de France.
Mladší Glajza, Róbert, so Šimůnkom jazdil šesť rokov: "Podľa mňa to bol talent, o ktorom sa hovorí, že sa rodí raz za sto rokov. Vedel zájsť dôležité preteky. To som si na ňom cenil a trochu som mu aj závidel. Perfektne sa správal k mladším, ale najmä k nám Slovákom. Často som s ním debatoval, veľmi veľa mi dal. Majster sveta, pán pretekár, ale v súkromí obyčajný, skromný človek. Takých je vždy škoda."
