PRAHA.
Prvé tri dni v novom roku musela slovenská bežkyňa na lyžiach čeliť macošskému správaniu sa šťasteny a v nemeckom Oberhofe pocítila, čo narobí s jej tréningovým úsilím a túžbou po dobrých výsledkoch zlá voľba lyží, alebo chvíľková strata koncentrácie a následné pády s bolesťou i zranením.
Po dvoch pádoch v nedeľňajšom šprinte mohla byť dostatočne znechutená z priebehu Tour de Ski a vykašľať sa na ďalšie preteky. No nevzdala to a odmenou jej bola v "stovežatej" slušná dávka povestného "českého štěstíčka".
"Buď je pre mňa ten Oberhof zakliaty, alebo neviem, ako si to mám vysvetliť," krútila hlavou po 3. mieste v pražskom korčuliarskom šprinte a pokračovala:
"Bolo to ale podobné, s podobne hlbokým snehom ako tu v Prahe. Aj preto som si asi tu dávala väčší pozor, navyše som nemala takú rýchlosť, lebo tu to nebolo v takom zjazde. Jednoducho som to zvládla."
Naopak, vo finálovom behu zlyhali najrýchlejšia z kvalifikácie Vesna Fabjanová a trojnásobná majsterka sveta z Liberca Aino Kaisa Saarinenová. Slovinka a Fínka po vzájomnej kolízii skončili na pražskej bielej "oráčine" a vydláždili cestu Slovenke za jej najlepším výsledkom v korčuliarskom šprinte v kariére.
"Dúfala som, že už konečne musí prísť aj šťastie a prebijem tú smolu. Hádam sa mi to už podarilo a že všetku smolu som si vybrala už teraz a aspoň na olympiáde bude pri mne stáť šťastena," nádejala sa veľká nádej slovenskej výpravy do Vancouvru.
Pri pôsobivosti, akú predviedla na hrboľatom a hlbokom pražskom snehu v mierne stúpajúcej cieľovej rovinke trikrát v poradí, by sa však dalo špekulovať, že pád dvoch jej finálových protivníčok ju vlastne obral o ešte efektnejší cieľový špurt.
Na konte by nemala len skalp úradujúcej majsterky sveta Talianky Arianny Follisovej, ktorú odtlačila na štvrtú priečku, ale pokojne z toho mohol byť aj úchvatný prienik z poslednej pozície až na stupeň víťazov. Vo štvrťfinále, v ktorom prefičala okolo líderky šprintérskeho poradia Petry Majdičovej a i v semifinále dokázala, že na to má.
Vo finále sa pritom musela vysporiadať nielen z únavou po ôsmich štartoch v priebehu 24 hodín, či nepríjemnými strkancami od Saarinenovej, v seriáli smutne známej ostrými lakťami, ale hlavne s nepríjemným zranením z Oberhofu.
"Našťastie sa mi to podarilo rozbehať a aj keď teraz stále cítim bolesť, v pretekoch som na to nemala ani len čas pomyslieť. Adrenalín všetko prebil a išla som normálne," vyhlásila pokojne, no jej tréner Ján Valuška priznal, že ešte ráno pred pretekmi mal malú dušičku, či Alena vôbec nastúpi na štart kvalifikácie.
"Až na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že bude štartovať a preto som bol dosť zaskočený, že Alena sa tak dokázala rozbehať a zmobilizovať, lebo po Oberhofe mala narazený bedrový kĺb, šľachy, úpony i stehenný sval. Večer v Oberhofe to vyzeralo ešte dosť zle a ešte aj ráno pred pretekmi pokrivkávala."
"No rozbehala sa, využili sme cyklistický trenažér a snažila sa rozhýbať tieto zranené partie. Je to naozaj nesmierne húževnatá bojovníčka, čo ukázala v Nemecku i tu. Po jej zranení naozaj klobúk dole pred jej výkonom," komentoval kouč, ktorý priznal, že jeho viera v dobrý výsledok postupne rástla, no o 3. priečke by sa mu ani nesnívalo:
"Veril som, že keď sa zmobilizuje natoľko, aby mohla štartovať, tak kvalifikáciu zvládne. No a keď v nej zabehla deviaty čas, tak som si bol istý, že do dvanástky sa dostane. No ale to, že sa prebojuje až do finále a dokonca tesne pred cieľom zdolá aj svetovú šampiónku Follisovú, som nečakal. Je to fantázia."
V najlepšom Procházková na Tour však končí. Keďže ďalší program seriálu s dotáciou prevyšujúcou milión švajčiarskych frankov príliš veľa priestoru šprintérskym špecialistom neponúka, bude prioritou jej malého tímu už len príprava na absolútny vrchol sezóny - zimné olympijské hry vo Vancouvri.
"Presúvame sa do rakúskeho Obertilliachu, kde až do 24. januára budeme pracovať na záverečnej príprave pred olympiádou. Potom strávime pár dní na Slovensku, no už 29. odlietame do Kanady, kde budeme ešte pred olympiádou štartovať na Svetovom pohári v Canmore," plánoval Valuška.
so 21:15
so 12:55
