Procházková obdivuje aj obetavosť trénera

BANSKÁ BYSTRICA. Let z Vancouveru do Amsterdamu trval desať hodín, sedem hodín strávili v Amsterdame, čakali na linku do Viedne, kde pristáli po necelých dvoch hodinách. V pondelok večer o desiatej doleteli, domov do Banskej Bystrice prišli o pol tretej v noci. Alena sa trochu doma porozprávala a o tretej zaľahla do postele. Taký bol návrat Aleny Procházkovej z pretekov Svetového pohára v kanadskom Whistleri, namáhavý i radostný zároveň, keď v seniorskej kategórii životný úspech - na olympijskej trati zvíťazila v šprinte klasickou technikou."

Vo Whistler Olympic Parku sa zažívala generálka na ZOH. "Nebola tam v podstate len Majdičová, ostatné, čo tam neboli, som predtým v Kuusame zdolala," priadla spokojne Procházková. "A či som to tušila, to neviem, chcela som len čo najlepšie skončiť a dopadlo to tak, že som zvíťazila. Obávala som sa Poľky Kowalczykovej, ona je tak trochu zmätkár, ale zvládla som to. V závere šprintu som išla úplne na maximum, v cieľovej rovinke som sa aj obávala, no súpaž ma opäť nesklamala. Žiaden oddych na trati, beh som si vychutnávala, až keď som ho skončila, za cieľovou čiarou. Nejaké oslavy som dosiaľ neriešila, ešte mi všetko len dochádza, priznám sa, je to zvláštne, radosť však bola a neustále je obrovská."

Olympiáda sa skloňuje po Vancouveri oveľa ľahšie. "Je veľmi dobré a dôležité, že som spoznala nádherné, široké trate, aj profil a náročné zákruty. Po víťazstve som absolvovala ceremoniál, tlačovku a následne som išla aj na antidopingovú kontrolu. Strávila som na nej zo dve hodiny, ešte nemajú systém zaužívaný, niečo skúšajú, aj to bolo dosť nepríjemné, všetko im trvalo príliš dlho."

Olympijské trate sa páčia taktiež trénerovi Jánovi Valuškovi. "Pekná lokalita v horách, vo výške približne ako naše Kremnické vrchy. Bývali sme 50 km od dejiska, cesty sa dobudovávajú, olympijská dedina vzdialená 15 km od tratí sa dokončuje a teraz je uzavretá. Ako povedala Alenka, pre športovcov je vynikajúce spoznať prostredie už teraz, atmosféru olympiády cítiť, logá sa vám prihovárajú vo všetkých obchodoch."

Trénerovi Jánovi Valuškovi možno poslúžia o rok na ZOH skúsenosti, ktoré na olympijskej trati nadobudli. "Kowalczyková, alebo Rusky sú veľmi nebezpečné, najmä pri kolíziách, aj preto taktika bola taká, že sa Alena mala usadiť na čele, prinajmenšom poprednom mieste, aby sa vyhla prípadným kolíziám, tak častým v šprinte. Musíte byť vyspelý takticky, psychicky i fyzicky silný, udalosti predvídať. Alena i Kowalczyková sú v kolotoči SP osamotené, bez tímových hráčok, ako napríklad u Rusiek, či Švédok. Trate boli veľmi náročné, dve zákruty mimoriadne náročné, preto bolo dôležité udržiavať si pozíciu a diktovať tempo. Musíte však na to mať, aby ste všetko utiahli, Alena mala svoj deň, aj perfektné lyže, či v stúpaní, alebo v sklze. Na víťazstvo je potrebné, aby ste všetko mali na 99 percent perfektne zladené, 100 percent pre mňa nejestvuje, vždy možno niečo zlepšiť."

Ján Valuška sa s Alenou Procházkovou na šprint vo Vancouveri zamerali. "Je to dejisko ZOH, na Tour de Ski Alena šírila veľmi dobré signály a verila si," dodáva tréner. "Podmienky sú vo Whistleri odlišné v porovnaní s Európou, položenie samotných tratí blízko mora, úplne jasná obloha, teplota snehu mínus päť, no stopercentná vlhkosť, čiže úplne niečo iné, na čo sme zvyknutí. Servis bol preto veľmi náročný, servismanov bolo v jednotlivých výpravách oveľa viac, už si skúšali prácu pred olympiádou a náš mini tím v tomto prostredí dopadol veľmi dobre."

Alena Procházková sa doma, ako vysvetľuje, príliš dlho neohreje. "Vo štvrtok ráno odchádzame do Otepää na Svetový pohár a potom sa na Slovensku už dlhšie zdržíme, od 26. januára až do 10. februára, ak podmienky dovolia, tak na Skalke. A stihnem potom ešte Svetový pohár v talianskom Valdidentre a od 18. už na nás čakajú majstrovstvá sveta v Liberci. Preladiť budem musieť v šprinte na skejt, vo voľnej technike som sa zlepšila, čo dokazuje aj výsledok v Novom Měste. Nehovorím, že na svetovom šampionáte to bude hneď na stupeň víťazov, stačí mi umiestenie v top desiatke."

Pod víťazstvo Procházkovej sa jednoznačným rukopisom podpísal jej tréner Ján Valuška, ktorého si Alena veľmi cení. "Je strašne obetavý, všetko pre mňa vybaví, len aby som nedostatkom netrpela. Finančnými prostriedkami sa nezaťažujem, on naopak, zabezpečuje ich a ja som mu vždy verila. Kto by bol napríklad ochotný pracovať, keby nedostal dva tri mesiace výplatu a on ju nedostal. Možno mu už naskočila na účet, no pred odchodom do Vancouveru nemal výplatu za tri mesiace."

Ján Valuška musí zháňa peniaze, no pozerá sa na ne z nadhľadu. "Nejde nám o ne, je to posledné, čo nás ovplyvňuje, my uprednostňujeme iné hodnoty. Reči o zárobku ma urážajú." Alena Procházková len s úsmevom dodala: "Nie som úplne voči peniazom ľahostajná, ale prvoradý je vždy pre mňa výsledok. Rada by som si chcela kúpiť notebook, rada si aj šetrím a ak mi nejaké zostanú, odložím si ich na horšie časy." dd