Prečo sa slovenské kluby nemôžu rovnať s najlepšími?

BRATISLAVA. Najbohatšie slovenské futbalové kluby Slovan Bratislava a Žilina disponujú s ročným rozpočtom zhruba štyri až päť miliónov eur, čo je však na európske pomery málo.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo je ich šanca na postup do základnej fázy lukratívnej Ligy majstrov, ale aj menej lákavej Európskej ligy mizivá. Až na zopár výnimiek z minulosti vypadávajú slovenské kluby zväčša v predkolách.

Chýba im medzinárodný úspech, z ktorého by mohli vyťažiť športovo aj finančne. Domáca ligová súťaž je totiž marketingovo nezaujímavá.

V zahraničí profitujú kluby výrazne z televíznych práv, čo je na Slovensku nemožné. Márne kluby pýtajú viac peňazí, keď sa to televíziám aj z dôvodu malého trhu neoplatí.

Slovenské kluby sú preto často ekonomicky závislé od transferov hráčov a cielene dávajú šancu tínedžerom. Zámer je jasný - ukázať mladých a potom ich predať.

Typickým prípadom sú Trenčín a Žilina. V domácom zápase druhého predkola Ligy majstrov proti FC Kodaň bol vekový priemer tímu úradujúceho slovenského majstra zo Žiliny iba 22 rokov.

Cieľom je dobre predať

„Už od roku 2006 či 2007 sme nastúpili trend, že sa snažíme najkvalitnejších hráčov predávať. Odvtedy platí, že výnos z predaja hráčov je najvýznamnejšou položkou pri financovaní rozpočtu klubu,“ tvrdí majiteľ MŠK Žilina Jozef Antošík.

Za posledných desať rokov získala Žilina z predaja hráčov odhadom zhruba 22 až 25 miliónov eur. Čo k tomu dodať?