Prečo Mečiarov spolužiak Uhrin fandí českým futbalistom

Uhrinov Brat Jaroslav učí v Prievidzi, on sám ešte minulý víkend trénoval Slovan Bratislava, pýchu slovenského futbalu, a na jedenásťročke chodil do jednej triedy s Vladimírom Mečiarom, symbolom rozdelenia Československa. "Od toho času sme sa s Vladom ani raz nevideli, ale o pár dní sa to zrejme zmení,"hovorí Dušan Uhrin starší v rozhovore pre český denník MF Dnes.

V Žarnovici, kde študoval, sa totiž zídu gymnazisti 50 rokov po maturite. Čiže Uhrin aj Mečiar, ak sa ani jeden z nich neospravedlní. "Bolo by pekné, keby ešte predtým Česko vyhralo na Tehelnom poli," hovorí Uhrin, zatiaľ čo jeho manželka servíruje na stôl voňavú kávu a výborný slivkový koláč.

Prekvapuje vás tá Uhrinova úprimnosť? Nie, to nemusí. Uhrin sa síce na Slovensku narodil a vyrastal v obci Hodruša - Hámre, ale hneď po maturite odišiel do Prahy. Je z neho Čech. To on predsa priviedol českú reprezentáciu k striebru na Euro 1996.

Mimochodom, obidvoch súčasných reprezentačných trénerov viedol v Sparte. Ivana Haška ako zelenáča na začiatku 80 rokov, Vladimíra Weissa o 12 rokov neskôr. "Musím priznať, že sa ma ani jeden nepýtal na rady," usmieva sa Uhrin.

Nebudete v sobotu pri veľkom federálnom derby rozpoltený?

„Nie, ja mám k Česku silný vzťah. Štyri a pol roka som trénoval nároďák, viedol som Spartu a Cheb, pol storočia žijem v Prahe, vo Františkových Lázňoch podnikám. Viete, ja ani do Bratislavy na ten zápas nepôjdem, to hovorím na rovinu."

Prečo nie?

„Zostanem pri televízore, tak som sa rozhodol už dávno. Teraz to schválne trochu zľahčím. Keby som povedal, že v derby fandím Slovákom, nebudem sa môcť vrátiť do Čiech. A keď zasa Čechom, na Slovensku mi rozbijú aj to náhradné auto, čo teraz mám."

Počul som. V Bratislave vám nedávno luxusné auto ukradli.

„Traduje sa, že Slováci Slovákom autá nekradnú, ale na tom mojom bola karlovarská ešpézetka. BMW šestka, mal som ju päť týždňov."

Vaša misia v Slovane sa veľmi nezadarila. Skončili ste ju po dva a pol mesiaci. Čo sa stalo?

„Jednoducho to nevyšlo. Prehrali sme 0:5 na Ajaxe v predkole Európskej ligy, potom 0:3 v lige s Prešovom a to bola posledná kvapka. Nech bolo za tým čokoľvek, beriem to na seba. Som zodpovedný. Pritom vedenie klubu za mnou stálo a ešte ma prehováralo, aby zostal. Ani od fanúšikov som nepočul jedinú výčitku. Ale cítil som, že musím ísť."

Povedali ste, že to bola vaša posledná trénerska stanica. Dodržíte to?

„Asi áno. Teraz si odpočiniem, pretože mi to išlo na nervy. Rád by som pri futbale zostal, ale len v klubovom manažmente. A až od jari. Ako tréner nie, už to stačilo."

Bolo by bolo pikantné, keby počas veľkého derby Slovensko - Česko viedol slovenského majstra český tréner. Ako ste vnímali atmosféru pred zápasom?

„Každý chcel lístok, pritom v predaji zmizli všetky a za chvíľu. Vypredané. Všetkým som musel hovoriť: Pozrite sa, že nie sú. To ukazuje eufóriu, ktorá na Slovensku vládne."

Pred tromi rokmi to bolo podobné a Slováci prehrali doma 0:3.

„Oni vtedy doplatili práve na emócie, neudržali nervy na uzde. Teraz je situácia iná, pretože tím vedie Vlado Weiss, výborný psychológ. Navyše Česi musia vyhrať, majú nôž na krku. Remíza bude pre Slovákov stále plusová."

V kvalifikačnej tabuľke vedú o sedem bodov. Môžu to ešte postrácať? Vy mentalitu Slovákov poznáte dokonale.

„Sú zraniteľní v eufórii, sú to väčší nacionalisti, ktorí pri úspechu držia pospolu, a nadšenie sa tým násobí. Ak by však prehrali, mohla by sa ich cesta zrútiť. Naopak, Česi by sa vrátili do hry. Cítim, že by sa to mohlo podariť, pretože národ znovu začína veriť. Ten český. Trochu ako v roku 1996..."

Vážne? Vtedy...

„Vtedy to bolo ešte jasnejšie. Išli sme síce na Euro do Anglicka s malými nádejami, ale zato s celým Českom za chrbtom. Celý národ nám fandil. Tá eufória mužstvo ohromne posilnila, povedal by som pokojne o 30 percent. Teraz sa to pomaly vracia. Fanúšikovia boli na hráčov nahnevaní, pretože neodovzdávali všetko, avšak s Ivanom Haškom prišla nádej. Vzal to na seba a išiel do rizika. Prebudil tím z letargie. Teraz je otázkou, či dostatočne."

Ako vôbec vnímate úpadok českej reprezentácie? Neunavili už hráčov úspechy?

„Áno, unavili. Pozrite sa na naše dve krajiny. Zatiaľ čo Slováci posledné dva roky stúpajú, Česi šli opačnou cestou. Začali podceňovať, že hrajú v národnom drese. Oni si išli zahrať, nie sa biť, odovzdať sa."

Nestalo sa vám to aj v národnom tíme, keď ste skončili rok a pol po európskom striebre?

„To bolo iné, nesplnil som cieľ. Keď sme práve na Tehelnom poli prehrali so Slovenskom 1:2 a stratili šancu na majstrovstvá sveta, povedal som, že končím. Bol to môj neúspech. Zostal som ešte do Konfederačného pohára v Saudskej Arábii, ale vedel som, že končím. Nikto ma nevyhadzoval, opúšťal som tretí tím svetového rebríčka. Z vlastného rozhodnutia."

Zasa Tehelné pole. To je zvláštne, ako vám ten štadión ovplyvňuje život.

„Ako tréner som tu mal veľmi dobré výsledky. So Spartou ani s Chebom som tam neprehrával. Pamätám si napríklad jar 1992, plný štadión, vyše 40-tisíc ľudí, my sme vyhrali 3:0 a išli triumfálne domov. To ste mali vidieť trénera Dušana Galisa, ako po zápase šalel. Hoci je pravda, že tú sezónu vyhral Slovan titul a my sme skončili druhí... Alebo som prišiel s Chebom, jeseň 1984. Útočník Gabo Bertalan, ktorý bol v Chebe na vojne práve zo Slovana, premenil v poslednej minúte krásny trestný kop na gól. Vyhrali sme 2:1 a na konci sezóny potom Slovan zostúpil do druhej ligy. Tehelné pole mám rád."

Ten štadión však vyzerá strašne. Ako betónová ruina.

„Samotnému mi bolo ľúto, keď som ho videl prvýkrát ako tréner Slovana. Na tribúnach si hádam ľudia nemajú ani kam odskočiť, chýbajú toalety, tak sa chodia k stromom. Ale čaro má tento štadión obrovské. Slováci vedia úžasne fandiť."

Určite bude fandiť aj Vladimír Mečiar, váš spolužiak z gymnázia.

„Ale na zápas príde skôr slovenský prezident Ivan Gašparovič, ten má k futbalu blízko. Chodil fandiť aj na Slovan."

Mečiar futbal nehral?

„Nechcem mu krivdiť, ale pamätám si, že futbal veľmi dobre nehral. V škole málo vynikal, bol to normálny chlapec, žiadna výnimka. Hádam sme hrali spolu basketbal v jednom školskom tíme, ale skôr som ho pri športe takmer nevidel. Že boxoval? To som sa dozvedel až z novín vo chvíli, keď sa rozdelilo Československo. Prekvapil ma, kam to dotiahol. Možno nakoniec aj on dorazí na Tehelné pole."

Štadión Slovana teraz môže ovplyvniť celý český futbal. Aké zbrane zostávajú súčasnej českej reprezentácii?

„Skúsenosť. A kvalita, ktorá sa prejaví v kritických chvíľach, keď sa bude všetko rúcať. Presnejšie povedané, mala by sa prejaviť, pretože vo futbale nie je nikdy nič definitívne. Taký Koller. Je vo forme, má rešpekt a chuť, čo môže byť veľká zbraň. Len ma prekvapilo, že Ivan tentoraz nevzal Řepku. Ja by som ho nominoval."

Vážne? Pred majstrovstvami Európy 1996 ste predsa boli nekompromisný a mladého čerta Repku ste nechali doma.

„Lenže to mal pre zbytočné vylúčenie trest na dva zápasy a práve na tie prvé zápasy s Nemeckom a Talianskom sme potrebovali čo najsilnejší tím. A teraz? On tvorí v Sparte dobrých 30 percent celého mužstva, je to osobnosť."

Osobnosť so známymi zatmeniami mysle.

„Nie, to by sa tentoraz nestalo. Žiadne extempore. Už samotný zápas v Bratislave je risk. Buď, alebo. Ide o všetko, ja by som sa Řepku nebál."

Bez ohľadu na Řepku zostáva úloha jasná - vyhrať. Zvládnu to v sobotu Česi?

„Najlepšie by bolo, keby vyhrali a potom došli na majstrovstvá sveta spolu so Slovákmi. Tvrdím, že keď Česi zvíťazia v Bratislave, tak do Južnej Afriky pôjdu."

Hoci by na Slovákov strácali štyri body?

„Nebojím sa. To by sa ešte zlomilo."

((anketa))

INTERAKTÍVNE: Koho by ste proti Česku postavili vy?