MOSKVA. Hráči ho nenávideli, preklínali. Jeho metódy a náročné tréningy prirovnávali k diktatúre. Pod jeho vedením nechceli reprezentovať ani niektorí slávni hokejisti ako Igor Larionov či Viačeslav Fetisov.
Viktor Vasilievič Tichonov však patrí k najvýraznejším hokejovým osobnostiam. Zomrel po chorobe vo veku 84 rokov.
„Bol symbolom veľkej éry. Navždy sa zapísal do histórie hokeja. Získal množstvo trofejí a zlatých medailí. Vychoval celú generáciu víťazov a uskutočnil revolúciu v hokeji, keď vytvoril hru na štyri útoky,“ uctil si Tichonova súčasný šéf ruského hokeja Vladislav Treťjak.
Kouč sa stal symbolom úspechov ruského hokeja. Za jeho éry vyhrali Rusi tri olympijské turnaje a osem titulov majstra sveta. Pri národnom tíme skončil až v roku 1994. Na olympiáde v Lillehammeri zborná skončila štvrtá.
Krátko sa vrátil k národnému tímu na jeseň v roku 2003. Na šampionáte v Česku 2004 však Rusi prežili krach a Tichonov opäť skončil.
Revolúciu začal v Rige
Veľkú trénerskú kariéru začal Tichonov v Diname Riga v roku 1968. Mužstvo bolo v skutočnosti až v tretej ruskej lige a patrilo medzi najslabšie. „Hráči nemali techniku, nerozumeli taktike, nemali kondíciu ani tímového ducha,“ hovoril Tichonov v dokumente televízie NTV Živá legenda, čo našiel v tíme, keď k mužstvu prišiel.
Do regionálneho tímu priniesol niečo, o čom hráči ani nechyrovali – disciplínu, náročné tréningy a profesionalizmus. Práve za toto sa pre mnohých stal Diktátorom.
„Hráči najskôr reptali, potom nadávali, hromžili, potom plakali a nakoniec už nevládali ani to a len sa smiali,“ vravel pre NTV novinár Vsevolod Kukuškin. „Tréner mal hráčov pod kontrolou. Neskoro večer chodil v hoteli po chodbe a kontroloval ich. Ak napríklad zacítil cigaretový dym, hráč v mužstve skončil.“
Za trénerom vtedy zašiel aj jeden z vysokých funkcionárov. „Hráči nezvládajú vaše dávky. Nevládzu,“ prosil. Tichonov mu odvetil: „Ale načo ste ma potom volali? Ja som myslel, že na to, aby som mužstvo dostal do najvyššej súťaže.“
Z Rigy sa za deväť rokov stal špičkový tím. Mladý kouč z podpriemerného tímu spravil vyrovnaného súpera silným moskovským družstvám. Riga sa dostala do najvyššej súťaže a v nej vybojovala štvrté miesto.
Zaviedol štyri útoky
Práve v Rige Tichonov položil základ súčasného hokeja. V tých dobách hrávali tímy skôr na tri útoky. Na ľad chodili hlavne hviezdy. Hráči, ktorí boli najlepší. Ostatní hrali sporadicky.
Tichonov trval na tom, aby hrali štyri rovnocenné útoky a každý z nich bol na ľade rovnako dlho.
„Vypočul som si za to svoje. Nechápali ma hráči ani tréneri. Vraj, čo som si to zase vymyslel, veď je jasné, že lídri musia byť na ľade najčastejšie. No nie je to celkom tak. Nie je dôležité, ako dlho je hráč na ľade, ale ako svoj čas využije. Za 40 sekúnd môžete spraviť oveľa viac ako za dvojnásobok, ak ste svieži,“ vysvetľoval svoju filozofiu.
Na turnaji o Pohár Korporácie TVEL sa 9. februára 2005 vo Zvolene stretli Nitra s CSKA Moskva. Vtedy bol Viktor Tichonov prezidentom CSKA. FOTO - archív TASR
V zápasoch stál na striedačke so stopkami v rukách. Kontroloval, aby sa hráči pravidelne menili. Na konci zápasu hráči súpera už nevládali. Dnes je tento herný model základom hokeja.
Sám Tichonov navyše stál na striedačke vždy pred hráčmi. Priamo pri mantineli, nie vzadu. „Videl som tak zápas očami hráča a mohol som sledovať, či mi zverenci rozumeli. Inak som mu mohol niečo hovoriť a on by iba pozeral na tabuľu a odpočítaval sekundy do konca zápasu,“ vravel pre Mladú frontu Tichonov.
Najväčšiu slávu dosiahol pri národnom tíme a na lavičke armádneho klubu CSKA. V oboch tímoch pôsobil od roku 1977. Obe miesta prijal až na nátlak vtedajšieho generálneho tajomníka Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva, ktorý bol vášnivým fanúšikom hokeja.
Hráči ho nechceli
„Keď prišiel, boli sme proti. Nechceli sme ho. Náš vtedajší tréner nám povedal, aby sme neprotestovali. Tichonova sme nikdy neprijali. Nemali sme radi jeho systém, ale je pravda, že fungoval a vyhrávali sme,“ spomína pre NTV bývalý skvelý kanonier Boris Michajlov.
„Na hráčov bol prísny, ale treba povedať, že rovnako aj na seba.“
Hokejisti na bázach fungovali iba v kolobehu tréningov a zápasov. Ani po víťazstvách nedával hráčom vydýchnuť. Nikoho nepustil ani len za rodinou. Hráči boli na báze zatvorení celé mesiace. Mnohí sa búrili. No Tichonov nedával výnimky. Režim platil pre všetkých rovnako.
Slávny brankár Vladislav Treťjak dokonca ukončil kariéru, keď mal iba 32 rokov. Chcel byť s blízkymi, Tichonov mu v tom bránil. No práve v drile a tvrdom tréningu sa zrodila hokejová dominancia Rusov.
Nemal obľúbených hráčov
Bol nekompromisný aj k najlepším hráčom. V roku 1981 nezobral do reprezentácie napríklad najväčšiu hviezdu – Valerija Charlamova. Porušil životosprávu.
V najlepších časoch zborná dominovala vo svetovom hokeji. V roku 1981 zvíťazili Rusi aj na Kanadskom pohári. Kanaďania boli jasnými favoritmi turnaja. Prišli v plnej sile s Gretzkym, Lafleurom, Trottierom či Bossym. Rusi kanadské hviezdy vo finále rozdrvili 8:1.
„Dokázal vnímať zápas očami súpera. Vžil sa do role trénera, čo mu chce pripraviť jeho konkurent. Sledoval taktiku a dával tak najavo súperovi, že vie, čo chystá,“ hovorí Vsevolod Kukuškin.
Po tom, čo Tichonov skončil pri ruskej zbornej i v CSKA, dostal mnoho ponúk. Jednu vraj aj zo Slovenska.
„V roku 1996 som bol aj s kolegom Viktorom Kuzkinom v Trenčíne. Rokoval som s vtedajším ministrom obrany. Pôsobil na mňa sympaticky. Mrzelo ma však, že nechali mesiace čakať môjho kolegu Viktora Kuzkina, ktorého rodina bola prakticky zbalená na cestu do Trenčína a nakoniec z tohto nič nebolo,“ hovoril Tichonov pre SME v roku 2003.
Zdravotné problémy
V CSKA sa s legendou stretol Július Šupler, ktory tu pôsobil ako tréner v sezóne 2011/2012. Tichonov bol vtedy prezidentom klubu.
„Je to ikona ruského i svetového hokeja. Posunul metodiku tréningového procesu. Jeho metódy boli adekvátne tej dobe, bolo to veľmi náročné, ale z náročnosti vyrástli hráči a prišli aj výsledky,“ vraví Šupler.
„Aj ja som bol ovplyvnený trendom aktivity, agresivity, rýchlosti, kombinácie, a to sprevádzalo môj celý hokejový život. Technický, kombinačný hokej sa páčil a bol aj efektívny – to prešlo aj na našu metodiku, zvýšila sa aj dynamika, rýchlosť, dravosť.“
Tichonov mal v poslednom čase veľké zdravotné problémy. Často bol v nemocnici, naposledy ho hospitalizovali koncom septembra.
Po prepustení bol jeho stav naďalej vážny, nemohol chodiť. V závere októbra bol na lekárskej prehliadke vo Vojenskej nemocnici.
Ohlasy svetových médií
IIHF.com: "Hokejová rodina prišla o jedného z najoceňovanejších trénerov. Počas éry moskovského rodáka získali výbery Sovietskeho zväzu či Ruska tri zlaté olympijské medaily a osem titulov majstra sveta v rokoch 1979 až 1992."
Ruská hokejová federácia (FHR): "Ruský hokej aj celý šport utrpeli nenahraditeľnú stratu. Veľké hokejové dielo Tichonova stále žije."
TSN.ca (Kan.): "Zomrela ruská hokejová legenda. Tichonov stál na lavičke počas dominantného obdobia Sovietskeho hokeja ako tréner národného tímu a klubu CSKA Moskva."
Bild (Nem.): "Tichonov bol symbolom zlatej éry sovietskeho hokeja. Pod jeho vedením 'zborná' získala zlaté medaily na MS aj ZOH. S pádom Sovietskeho zväzu sa skončila aj veľká éra Tichonova, ktorého tréningové metódy boli často označované ako diktátorské."
L'Équipe (Fr.): "Zomrel symbol zlatého veku sovietskeho hokeja."
La Gazzetta dello Sport (Tal.): "Ikona zlatého obdobia sovietskeho hokeja je mŕtva. Pod jeho vedením získal ZSSR mnoho zlatých medailí, no v roku 1980 na ZOH nestačil jeho tím na americký 'Zázrak na ľade'."
iSport (ČR): "Rusi Tichonova milovali aj nenávideli. Podľa niektorých bol jedným z najlepších trénerov histórie, podľa iných zase diktátorom, ktorý si zo svojich zverencov urobil nevoľníkov."
iDnes (ČR): "Zomrel legendáryn tréner Tichonov, hokejový diktátor a zberateľ titulov."