Po chybe Kuzminová neverila, že môže vyhrať. Je to magické, tešila sa

ÖSTERSUND, BRATISLAVA. "K tomu, aby som mohla spokojná ukončiť kariéru, mi chýba len jedna vec – zlato z majstrovstiev sveta," vravela počas tejto sezóny biatlonistka Anastasia Kuzminová.

Poslednú medailu, ktorá jej v zbierke chýbala, získala hneď pri prvom štarte na svetovom šampionáte vo švédskom Östersunde.

Pritom ešte krátko pred pretekmi nebolo vôbec jasné, či bude v šprinte štartovať.

Pár dní pred majstrovstvami ju zložila viróza. Po prílete do Švédska mieto tréningov, ležala v posteli. Aj preto vynechala štvrtkovú súťaž v miešaných štafetách.

„Uvidíme, ako sa bude cítiť v piatok po nástrele,“ vravel pre RTVS tréner Daniel Kuzmin.

Chcela to skúsiť

Lenže ani v piatok sa jej stav veľmi nezlepšil a Kuzmin bol opatrný. Nechcel, aby sa hneď na začiatku majstrovstiev jej stav ešte zhoršil.

Jeho manželka v tom však mala jasno. „Povedala, že to chce skúsiť,“ opisoval opatrne pred pretekmi Kuzmin.

Vietor na strelnici sa však pohrával s nervami biatlonistiek. Červené vlajočky stále tancovali okolo železných tyčiek. Trafiť všetky terče sa zdalo takmer nemožné.

Aj biatlonistky s výbornou streľbou sa potrápili. Z deväťdesiatich trafilo všetky terče len šesť.

Aj Kuzminová minula hneď prvý výstrel v ľahu. V stoji však mierila presne.

Z poslednej streľby vybiehala ešte s miernou stratou na 22-ročnú Nórku Ingrid Landmarkovú Tandrevoldovú. Mala manko 1,9 sekundy.

Na poslednom 2,5-kilometrovom okruhu sa dostala pred Nórku a v cieli mala pred ňou takmer desaťsekundový náskok.

Za cieľovou čiarou padla od únavy na zem. Dlho po dobehnutí nebola schopná zo seba vydať ani slovo. Nie od úžasu. Jej zapálenému hrdlu beh v mrazivom vzduchu neprospel.

Ešte niekoľko minút čakala, či jej meno ostane na prvom mieste až do konca súťaže.

Keď na obrazovke videla, že žiadna zo súperiek, ktoré štartovali za ňou, už nedosiahne lepší čas, klesla na kolená a neubránila sa slzám.

Tréner mal obavy, či tempo neprepálila

Slovenská biatlonistka tak má z majstrovstiev sveta kompletnú medailovú zbierku. Striebro v pretekoch s hromadným štartom získala v roku 2009, potom pridala v roku 2011 bronz v šprinte.

Kým pred rokom na olympijských hrách v Pjongčangu po zisku zlatej medaily od radosti výskala, po tom, ako sa stala majsterkou sveta, bola dojatá a šepkala.