BRATISLAVA. Málo športovcov zvykne hovoriť otvorene o medailových ambíciách. Medzi Slovákmi je to ešte zriedkavejšie. Nemusí sa to vyplatiť. Vysoké nároky sa dajú naplniť aj bez toho.
Keď však vlani postúpil Samuel Košťál prvý raz do veľkého finále, vedel, že chce medailu.
„Chcel som zlato, ale na víťazstvo to nestačilo,“ vravel vlani mladý plavec. V Banskej Bystrici na Európskom olympijskom festivale mládeže zaradil medzi úspešných športovcov.
Dva štarty premenil na dve medaily. Získal bronz na 200 m motýlik a rovnako tretí bol v polohových pretekoch na 400 metrov.
„Aj z bronzu som mal obrovskú radosť," tešil sa vtedy.
Otec je majstrom sveta
Šestnásťročný plavec patrí medzi najväčšie slovenské talenty. V bazéne rýchlo napreduje, v mládežníckych kategóriách vytvoril viac ako štyri desiatky slovenských rekordov a pridal aj medaily z EYOF.
V piatok na vyhlasovaní najlepších plavcov Slovenska získal cenu prezidenta Slovenskej plaveckej federácie.
„Tento rok by som chcel vybojovať medailu aj na juniorských majstrovstvách Európy,“ vraví odhodlane.
Sú to ambiciózne plány. Medzi slovenskými plavcami nie je veľa medailistov s výnimkou Martiny Moravcovej.
Košťál si však dáva latku vysoko. Medailový úspech chce potvrdiť aj tento rok.
„Väčšinou si dávam vysoké ciele, hoci niekedy sa javia ako nereálne. Nie vždy sa to osvedčilo, ale vlani som sám seba prekvapil.