Vlhovú sledujú aj v Malajzii. Keď má preteky, všetko sa zastaví

BRATISLAVA. Už ráno sa zobúdzajú so zvláštnym pocitom. Vedia, že nastal deň, v ktorom má každá minúta svoje miesto. Je to deň, keď Petra Vlhová nastúpi na ďalšie preteky.

Keď sa objaví na štarte, všetko ostatné ide bokom. Pri jej jazde sú v napätí, srdce im tlčie rýchlejšie.

Prežívajú s ňou každý oblúk či chybu. Očami ju, čo najrýchlejšie tlačia do cieľa. Po jazde prichádza úľava, radosť a niekedy aj sklamanie.

Takéto pocity prežívajú stovky, tisíce a možno až stotisíce fanúšikov. Petra Vlhová sa stala na Slovensku obrovským fenoménom.

Podčiarkuje to aj príbeh jej troch verných fanúšikov – Zdenka Macha z Radošoviec, Mariána Póšu zo Šoporňe a od Táne z Liptovského Mikuláša.

Vlhovú sleduje aj z Malajzie

Prvý patrí k zakladateľom fanúšikovskej skupiny na Facebooku pod názvom First VLHOVA FAN´S GROUP, ktorá vznikla v roku 2016. A v súčasnosti má vyše deväťtisíc členov.

Tiež je veľkým fanúšikom Petra Sagana.

„V roku 2012 som pracoval v San Diegu a môj nemecký šéf ma zobral na cyklistické preteky, nech si pozrieme ako zvíťazí jeho krajan Erik Zabel. Mýlil sa. Vyhral Sagan,“ spomína Mach.

V minulosti sledoval aj iných slovenských lyžiarov Petra Jurka, Luciu Medzihradskú či Veroniku Velez-Zuzulovú.

Od juniorskej kategórie zaregistroval aj talentovanú slečnu z Liptova. Hoci sa mu zatiaľ nepodarilo byť naživo na jej pretekoch, nevie si predstaviť, že by ich nesledoval v televízii.

A to aj napriek tomu, že za prácou cestuje po celom svete.

„Robím stavbyvedúceho. Momentálne som na severe Malajzie, kde staviame fabriku pre najväčšie americké firmy na solárne panely na výrobu elektriny,“ prezradí.

Keď jazdí Petra, nie je robota

Na starosti má momentálne 107 ľudí. Keď však jazdí slovenská lyžiarka, všetci vedia, že si od práce môžu na chvíľu oddýchnuť.

„Keď Petra jazdí, vtedy nie je robota. Všetko sa preruší. Mítingy naplánujem tak, aby sme ju mohli sledovať,“ naznačil rodák z Radošoviec pri Skalici.

Počas pretekov sa viacerí Slováci i Česi zhŕknu uňho v kancelárii, kde pozorne sledujú počínanie slovenskej lyžiarky. Počas jazdy je v miestnosti veľké napätie.

„Prirovnal by som ho k tomu, keď sa vám nečakane ohlási daňová kontrola,“ smeje sa Mach. Zároveň tvrdí, že je nemožné, aby vynechal niektoré preteky.

„Raz som pozeral preteky aj v lietadle na záchode,“ priznáva.

Na liptovskej rodáčke si váži jej pracovitosť a cieľavedomosť.

„To je to, čo mnohým Slovákom chýba, aby sa presadili v zahraničí. Dosiahnu určitú úroveň a potom sa uspokoja. To je slovenská nátura. Petra to dokázala prelomiť a ísť ďalej,“ dodáva.

Vynechať preteky? To sa nestalo

Marián Póša je známy slovenský športový fanúšik. Chodí na futbalové, hokejové i tenisové zápasy. S bubnom v rukách ho môžete vidieť aj na biatlone, cyklistike či lyžovaní.

„S Petrou mám spoločné to, že tiež lyžujem od troch rokov, keďže mama bola telocvikárka. Na Slovensku mám dve športové jednotky – Petru Vlhovú a Petra Sagana,“ tvrdí Póša.

Počas jeho športových výjazdov už zopárkrát nastala situácia, že kým na jednom podujatí podporoval naživo biatlonistky, na druhom podujatí práve jazdila Vlhová.

„Pre takéto prípady musím mať vždy nabitý telefón alebo tablet, na ktorom si naživo pustím Vlhovej jazdu,“ rozpráva rodák zo Šoporňe, ktorý na Facebooku spravuje stránku Slovakia fans.

Naživo zažil atmosféru viacerých Svetových pohárov v Rakúsku, Chorvátsku, Slovinsku i Česku. Všetko sa to však začalo v roku 2016 v Jasnej.

Tam sa zoznámil s Romanom Kaliarikom, šéfom fanklubu Veroniky Velez-Zuzulovej, ktorý mu neskôr poskytol cenné informácie pred pretekmi v zahraničí.

„Ešte sa nestalo, aby som vynechal Petrine preteky. Buď naživo, pri televízore alebo tablete,“ dodáva.

Namyslená Vlhová? V žiadnom prípade

Najpamätnejšie zážitky má zo Svetového pohára v Jasnej a Špindlerovom Mlyne. V českom stredisku sa dokonca po pretekoch stretol so slovenskou lyžiarkou.

„Chápeme, že počas pretekov má toho veľa a snaží sa minimalizovať kontakt s fanúšikmi. Niektorí povedia, že je namyslená. Ale nie je to tak. Je veľmi milá,“ hovorí Póša.

Preteky v Špindlerovom Mlyne sa konali zopár týždňov pred Veľkou nocou. A preto sa spolu s ďalšími fanúšikmi rozhodli darovať Vlhovej postavičky zajačikov.

Spojil sa s Vlhovej bratom Borisom, ktorý im sprostredkoval krátke stretnutie, kým ostatní členovia tímu prenášali materiál z hotela do áut.

„Bola ochotná sa porozprávať, podpísať nám suveníry a urobiť si spoločné fotky. Bol to krásny zážitok. Kamarátom som hovoril, toto je skutočná Petra,“ vraví verný fanúšik.

Počas pandémie koronavírusu je to preňho náročné. Kým obyčajne cestoval na rôzne športové podujatia, teraz si ich vychutnáva len z pohodlia domova.

„Je to akoby sa človek ocitol na opustenom ostrove bez člna, jedla a vody. Je to také pomalé zomieranie duše. Chýba mi tá jedinečná atmosféra,“ dodáva.

Niekedy chodí ako lev v klietke

Tretia fanúšička pozná Petru Vlhovú už od malička. Pochádzajú nielen z jedného mesta, ale aj rovnakého sídliska.

„Petra je stále to obyčajné a milé dievča. Hoci, keď sa postaví na štart, vtedy by sa jej človek mohol aj báť. Je však ľudským príkladom toho, že ani sláva ju nezmenila. Žeriem ju,“ priznala Táňa z Liptovského Mikuláša.

Keď slovenská lyžiarka má preteky, ráno sa zobúdza zo zvláštnym pocitom. Vie, že najbližšie hodiny sa budú točiť okolo Vlhovej.

„Je to Petrin deň. Musím si naplánovať, či stíham navariť alebo nie. Cez víkend si pre istotu dávame aj budík,“ usmieva sa.

Preteky pozerá najčastejšie s manželom, ktorý je pokojnejšej povahy. Ona je emotívnejšia a jazdy svojej obľúbenkyne intenzívne prežíva.

„Niekedy chodím ako lev v klietke. Keď sa blíži jej číslo, srdce mi tlčie rýchlejšie. A keď je náročný zjazd, utečiem aj do inej izby,“ prezrádza.

Vlhovú sleduje aj na parkovisku

Keď je Slovenka na trati, vtedy sa všetko zastaví. Sleduje televíziu, drží jej palce a očami kopíruje celú jej jazdu. Takmer ani nedýcha.

„A keď zvíťazí, tak zvrieskneme, že pre našu mačku sú to azda najhoršie chvíle v živote,“ smeje sa Táňa z Liptova.

Pracuje ako asistentka riaditeľa. A keď sú preteky cez týždeň, musí si vypýtať povolenie od nadriadeného, aby si na chvíľu mohla zapnúť televízor.

„Šéf mi to vždy dovolí. Už sa mi stalo, že som počas pretekov šoférovala. Keď mala ísť Petra, zastavila som na parkovisku, aby som si ju mohla pozrieť,“ vyťahuje historku.

A priznáva, že na najlepšej športovkyni Slovenska obdivuje takmer všetko.

„Do vienka dostala talent i dobrú rodinu. Obdivujem jej chcenie i odriekanie. Vie, že keď chce niečo dosiahnuť, musí tomu veľa obetovať. A nikdy sa na to nesťažovala. Skláňam sa pred ňou až po zem,“ dodáva.