Pokoril Slovan, pomáhal Lobotkovi. Kde sa vzal trénersky zjav?

Ak by sa medzi trénermi volil skokan roka, tak by to bol PETER STRUHÁR. Má iba tridsaťsedem rokov, na prvoligovej scéne je úplný zelenáč. Ružomberok vedie iba od leta tohto roka. Spravil obrovský skok. Predtým bol iba asistent trénera juniorky, alebo viedol mládežnícke tímy.

Bývalý hráč Slovana či Dunajskej Stredy je tiež majiteľ fitnescentra, potrpí si na vizáži. Ružomberok je pod jeho vedením najväčšou senzáciou najvyššej futbalovej súťaže, figuruje na treťom mieste. Ako jediný zdolal majstrovský Slovan a v Trnave vyhral rozdielom triedy. V základnej zostave Ružomberka sú iba Slováci, čo je ligový unikát.

Podľa štúdie vedcov z univerzity v Portsmouthe má na výkon futbalistov veľký vplyv oblečenie a vzhľad ich trénerov. Elegáni mávajú na výsledky zápasu oveľa pozitívnejší vplyv, ako tréneri v teplákovej súprave. Vy sa toho držíte? 

Zápas má nejakú vážnosť. Ako tréner k tomu pristúpi, tak to môže preniesť na hráčov. Oblečenie je dôležité aj preto, aby tréner prezentoval svoj klub, aj sám seba. Každý zápas je sviatok. A počas sviatkov sa prirodzene ľudia aj krajšie obliekajú.

Mladí futbalisti si potrpia na módne trendy, radi sa pekne obliekajú a porovnávajú sa. Máte ako mladí tréneri v tomto smere výhodu, že ste k nim bližšie? 

Určite áno. Motivuje ich, že pracujú s mladými ľuďmi, ktorí možno vidia nové trendy a viac čítajú. Ak sa objavia módne výstrelky, tak na to reflektujú. Ja sa tiež čudujem niekedy z toho, ako sa pripravujú a čo vykonávajú.

Poviem však príklad z minulosti, keď som bol ešte hráč. Je to môj najväčší zážitok. Spomeniem môjho bývalého spoluhráča a dnes trénera Trnavy Michala Gašparíka. V rifliach, v zadnom vrecku nosil okrúhle zrkadielko. Svedčí to aj o jeho súčasnom obliekaní sa v pozícii trénera, potrpí si na to. 

Tréner Gašparík má u hráčov prezývku Pochettino, podľa slávneho trénera Paríža Saint Germain. Vás ako volajú?

Ja ani nemám prezývku. Ale poviem vám príbeh s mojou košeľou. Až do zápasu so Slovanom som nosil stále iba jednu. Povedal som, že je to naša víťazná košeľa. Po prehre so Slovanom som to však obrátil, že nebola víťazná. Chlapcov som presviedčal, že verte tomu, že to nebolo v tom. A ďalší zápas sme vyhrali. Dodal som, že konečne môžem meniť tých dvadsať košieľ, čo mám doma.

Profesionálni futbalisti zvyčajne tvrdia, že popri kariére sa nedá chodiť do školy. Vy ste vyštudovali Fakultu telesnej výchovy a športu (FTVŠ) a neskôr aj Technickú fakultu na SPU v Nitre. Ako sa vám to podarilo?

Mal som to šťastie. Keď som hrával za Slovan, tak som si popritom spravil FTVŠ v odbore trénerstvo prvého stupňa. Tréneri mi vyšli aj v ústrety, ale väčšinou som si to vedel zariadiť. Tréningy som príliš nevynechával, aj keď som zo začiatku jazdil v štýle: Tréning, električka, škola, električka a tréning. Dalo sa to stihnúť.

Druhú školu som vyštudoval počas angažmánu v Nitre, šlo o ´Bezpečnosť a spoľahlivosť technických systémov´. Nadviazal som tak na moju strednú školu – dopravnú. Som inžinier. Keď som neskôr pôsobil v Maďarsku, tak som asi pol roka dochádzal ako externista.

Aj teraz máme v Ružomberku trebárs Mateja Madleňáka, ktorý študuje na vysokej škole - odbor fyzioterapia. Som za to veľmi rád a podporujem ho v tom. Lebo ten hráč sa potom aj inak rozvíja.

Príkladov je z mojej generácie viacej. Trebárs Peter Kuračka (bývalý hráč Z. Moraviec a Trnavy, pozn. red.), ktorý je dnes športový psychológ. A tiež aj Martin Dobrotka. Všetko záleží od toho, že kto, čo chce a ako si to vie zariadiť. 

Tri roky (2005 – 2008) ste hrali za Slovan Bratislave. Skúste opísať túto éru.

Slovan sa vtedy stabilizoval a pretransformoval. Dostal pevné základy. Ešte za éry majiteľa Ľudovíta Černáka sa vytvoril veľmi zaujímavý tím. Do Bratislavy som prišiel v období, keď vypadol do druhej ligy. Potom sme postúpili. Tvorila sa tam os okolo Samuela Slováka, Petra Polgára a Martina Ševelu. Prevažne šlo o Slovákov, ktorí boli doplnení možno dvoma legionármi.

Bolo to krásne obdobia, dobrá partia a výborné vzťahy. Aj keď sme vtedy nedosahovali úspechy súčasného Slovana. Som vďačný trénerovi Jozefovi Jankechovi, ktorý ma vtedy, ako neznámeho chlapca, zobral do veľkého klubu. Šiel do rizika a ja som sa presadil. Na derby chodilo aj 15-tisíc divákov. V deň zápasov sa konali i fanúšikovské pochody, na štadión šiel aj dvojtisícový dav.  

V drese Slovana dnes prevládajú legionári. Za váš Ružomberok hrajú momentálne v základnej zostave iba Slováci. V tomto smere ste v slovenskej lige unikát. Čo vás k tomu viedlo?