Sagan a boj o celkové poradie? V rozhovore to jasne vysvetlil

BRATISLAVA. Na posledné cyklistické podujatie z kategórie GrandTour, Vuelta a Espaňa, cestoval Sagan najmä preto, aby sa pripravil na MS v rakúskom Innsbrucku.

Po zranení na Tour de France sa stále dostáva do tej formy, ktorá mu na najpopulárnejších cyklistických pretekoch vyniesla zisk zeleného dresu.

Na Vuelte sa na pódium postavil dovedna šesťkrát a 119 bodov v bodovacej súťaži o zelený dres stačilo na druhé miesto.

Po španielskom podujatí, ktoré napokon vyhral Brit Simon Yates, poskytol Sagan zaujímavý rozhovor španielskemu denníku El País.

Preteky sú vždy o tom istom

Sagan sa vyjadril aj k tomu, že cyklisti nemajú úplnú slobodu. Cyklistika totiž nie je individuálny šport, jazdci podliehajú taktike tímov či pravidlám Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI).

Preteky sa tak mnohokrát stávajú pretaktizovanými a pre diváka často i nezaujímavými.

"Neviem, ako to vysvetliť. Napríklad, ak pozerám 200-kilometrovú etapu, prepnem na ňu až sto kilometrov pred cieľom. A preteky sú vždy o tom istom. Od stého po dvadsiaty kilometer, dve hodiny sledujete televíziu a zistíte, že nič sa nestalo," myslí si Sagan.

"Ak si pozriete len posledných desať kilometrov, päť či jeden, všetko sa mení vo veľkej rýchlosti, najmä v šprintérskych etapách. No keď zapnete televíziu sto kilometrov pred cieľom, zaspíte, nie? Potom sa len zobudíte desať kilometrov pred cieľom a ste zvedaví, ako to dopadne," dodal.

Sagan: Pre mňa je cyklistika nudný šport

Aj keď už v súčasnosti tú možnosť majú, diváci mnohokrát nesledujú celú etapu. Ak je napríklad rovinatá a meria viac než 150 kilometrov, hodiny sa nič nedeje.

Cyklisti sa počas etapy snažia čo možno najmenej unaviť a najväčší favoriti si pred cieľom vytvárajú tú najlepšiu pozíciu.

"Myslíte si, že toto sa ľuďom páči? Nerozumiem tomu. Pre mňa je to nudný šport a ako fanúšik sledujem len posledných päť kilometrov," pokračoval Sagan.

Už aj organizátori Tour de France bojujú proti nudným dlhým etapám zaujímavými experimentmi.

Tohtoročná 17. etapa z Bagnères-de-Luchon do Saint-Lary-Soulan sa konala vo vysokých horách a merala iba 65 kilometrov.

Mimoriadne intenzívnu etapu, ktorá patrila medzi najzaujímavejšie na Tour, vyhral napokon Kolumbijčan Nairo Quintana.

Na MS nejde s nádejami

Sagan už podľa medializovaných informácií absolvoval Vueltu najmä ako tréning pred náročnými MS v Innsbrucku. Na Vuelte štartoval prvýkrát od roku 2015 a dokončil ju premiérovo od roku 2011.

"Chcel som preteky dokončiť najmä pre samého seba, pretože je to koniec sezóny. Budú sa konať majstrovstvá sveta, a radšej dokončím preteky aj tréningy tu, predtým, než pôjdem domov do Monaka. Čo tam natrénujem? Nič," hovorí Sagan.

Sagan v Innsbrucku síce štartovať bude, no šanca, že by dokázal na náročnej trati triumfovať, je veľmi nízka. Organizátori v Rakúsku pripravili pre jazdcov takmer päťtisíc nastúpaných metrov.

"Je to pre mňa veľmi náročné. Idem tam najmä preto, aby som tam bol a mal na sebe slovenský dres. Dlhujem to mojej krajine. Uvidíme, čo sa stane, no nejdem tam s veľkými nádejami," ubezpečuje Sagan.

Kde by mal schudnúť?

Novinár sa Sagana pýtal aj na Alejandra Valverdeho. Legendárny Španiel zrejme absolvuje posledné MS a bude patriť k veľkým favoritom.

Na otázku, či by mohol zabojovať o celkové poradie ako Valverde, ktorý ľahko prejde aj cez hory, Sagan odpovedal protiotázkou.

"Koľko váži Valverde?"

Novinár odpovedal, že o niečo viac než šesťdesiat kilogramov.

"Ja vážim 80 kilogramov. Tu máte odpoveď. Kde mám schudnúť desať kilogramov, keď nemám takmer žiadny tuk? Mám riskovať, že už nebudem tým, kým som? To nie," uzavrel Sagan.