Prečo strácajú ľudia na tribúnach zábrany? Prečo sa práve futbal spája s násilím a ako by sa dalo výtržnostiam predísť? Aké pocity vyvolávajú v členoch tvrdého jadra konfrontácie so súperom?
Odpovedá športový psychológ PETER KURAČKA.
Dá sa z hľadiska psychológie definovať, z akých ľudí sa stávajú futbaloví chuligáni?
Väčšinou sú to mladí muži a chlapci, ktorí majú sklon k násilnému správaniu. Nedá sa úplne určiť, že by to bola skupina ľudí, ktorí pochádzajú z jednej spoločenskej vrstvy, z chudobných rodín alebo podobne. Vyskytujú sa tam jednotlivci z rôznych sociálnych vrstiev. V tvrdých jadrách sú aj právnici, manažéri, finančníci.
Čo ich však spája, je vysoká identifikácia s tou skupinou – s klubom, s tímom. Ťažko však určiť, či je za tým záujem o futbal, alebo skôr sklon vybiť si svoju agresivitu.
Znamená to, že tí ľudia majú sklon k násiliu a preto vyhľadávajú tieto skupiny? Alebo naopak: prostredie v nich to nejakým spôsobom prebudí?
Obvykle to nie je tak, že futbal to z nich vytiahne. Väčšinou sú to ľudia, ktorí majú sklon k agresívnemu správaniu a vyhľadávajú prostredie, kde to agresívne správanie môžu prejaviť.
Futbal je šport, kde je veľa ľudí, veľa fanúšikov, stretávajú sa tam aj takéto skupiny. Často je to aj o prestíži a identite: patriť do nejakej skupiny. Tým, že sa identifikujú s tímom, stúpa ich vnútorná prestíž.
Často sa hovorí, že prostredie futbalových chuligánov mení obyčajných ľudí na vandalov, ale nemôžeme vedieť, či tí zdanlivo bezproblémoví ľudia aj z vyšších spoločenských vrstiev nemajú sklony k násiliu napríklad v súkromí, v partnerskom vzťahu. Čo si o tom myslíte?
Môže to byť rôzne. Môžu mať násilné správanie aj v súkromí, ale stáva sa, že v súkromí sú to úplne iní ľudia. V skupine, v dave sa mení emócia a správanie.
Skupina nie je súčtom jednotlivcov, emócie sa v dave znásobujú. Skupina má potom úplne iné správanie, ako by sa správali jednotlivci, keby boli sami.
Zodpovednosť preberá skupina, človek si v dave viac dovolí. Má okolo seba ľudí, ktorí sú rovnako naladení, majú rovnaké tendencie k boju a násiliu.
Môže sa stať aj to, že ľudia, ktorí sú na začiatku normálni fanúšikovia, postupne sa včlenia do týchto skupín a prijímajú ich normy správania. Človek sa prispôsobí prostrediu, v ktorom žije a ľuďom, s ktorými je v kontakte. Ak mladý človek nemá pevné normy, v prítomnosti týchto ľudí preberie toto správanie ako normálne. Stáva sa preňho bežné niekoho udrieť alebo kopnúť a vyvolávať šarvátky.
Ako sa tomu dá podľa vás predísť? Keď už musí zakročiť polícia, je neskoro.
Je potrebné veľmi prísne potrestať jednotlivcov, dlhodobým alebo aj doživotným zákazom vstupu na štadión.
Ďalšia vec je zlepšiť organizáciu na týchto stretnutiach. Videli sme aj tentoraz počas derby Trnava - Slovan, že chuligáni boli zorganizovaní a pripravení, kým usporiadatelia a organizátori nie.
Vidím priestor aj v zlepšení komunikácie klubov s fanklubmi, najmä s tvrdým jadrom. To bude vždy súčasťou fanúšikovského davu, a keď ich chceme udržať pri futbale, ale zároveň zabrániť násilným prejavom, musíme s nimi komunikovať efektívnejšie.
Po škandále na derby Trnava - Slovan sa rozoberalo sa aj video, v ktorom sa objavil Martin Škrtel s kuklou na hlave a s pyrotechnikou. Mohlo to tiež podnecovať emócie, ktoré by bolo treba skôr krotiť?