/Tento článok sme vybrali z archívu/
Tvrdí, že odmalička bol zarytý slovanista. Jeho vzorom bol legendárny Marián Masný, ktorého mal ako chlapec na plagáte. PAVOL GOSTIČ zažil, keď jeho tímu na Tehelnom poli tlieskalo viac ako 40-tisíc fanúšikov.
Vytvoril pamätný útok s Jaroslavom Timkom a Petrom Dubovským. Patril medzi lídrov Slovana, keď v roku 1992 získal federálny titul. V júni uplynulo od neho už tridsať rokov.
Preslávili ste sa vašou fintou, prekračovaním lopty, tzv. bicyklom. Od koho ste to obkukali?
Ešte v Stropkove som mal skvelého trénera v doraste, Mariána Semančíka. Jeho rozcvičky často spočívali v tom, že sme viedli loptu po šírke a prekračovali sme ju, či obkračovali.
Dostalo sa mi to do povedomia a začal som to využívať ako kľučku. Využíval som to počas celej mojej kariéry. Páčilo sa to ľuďom a mne tiež. Z miesta som bol pomerne rýchly, čo sa obrancom ťažko bráni. Prischla mi prezývka bicykel, na ktorej sa s mojimi deťmi občas zasmejem.
Čím sa živíte?
Pracujem ako trávnikár v klube Domino Bratislava a tiež trénujem výber do 19 rokov. Dnes som súčasťou malého klubu. Krátko po skončení hráčskej kariéry som pracoval dlho ako tréner mládeže.
Mal som plný úväzok, ale z toho sa príliš nedá vyžiť. Aj z toho dôvodu som sa zamestnal v záhradníckej firme. Záhradky ma veľmi bavia, aj doma to mám ako zábavku. Neskôr mi ponúkli prácu v Domine. Som spokojný.
Ako tréner mládeže ste pracovali aj v Slovane, však?
Tam som uzatvoril kapitolu profesionálneho trénera. Mužov som nikdy nechcel trénovať. Práca s mládežou ma obohacuje.
Koľko zarobí tréner elitného dorasteneckého klubu na Slovensku?
Poviem, koľko to bolo v Slovane.
Koľko?