Hokejový krídelník ŽIGMUND PÁLFFY (37) bol a vždy bude o dva mesiace starší ako Jozef Stümpel. Mladší center ho od šestnástich rokov s pasiou obsluhuje gólovými pasmi. Dávno si zvykol, že Žigo ho za odmenu pošle na hotelovú recepciu po kľúč spoločnej izby, hoci ho už sám vyzdvihol. Začínali vo federálnej lige v drese Nitry, spolu sa tešili z titulu majstrov sveta, zahrali si aj NHL v Los Angeles. Len na olympiáde sa doteraz vždy míňali. V Nagane 1998 sedeli spolu v hľadisku, v Salt Lake City 2002 Pálffy odišiel sklamaný z nepostupu skôr, ako stihol klub uvoľniť Stümpela. V Turíne 2006 sa už Pálffy rozlúčil s reprezentáciou. Tak si povedali, že to dobehnú vo Vancouvri.
Keď ste pred dvadsiatimi rokmi spolu začínali v Nitre, ťažko ste zrejme predpokladali, že sa rozlúčite na olympiáde v západnom cípe Kanady. Jeden ako útočník Skalice a druhý kazašskej Astany.
„To je fakt úžasné, že? Zhodli sme sa zhruba pred rokom, že by nebola od veci takáto rozlúčka. Veď nič väčšie ako olympiáda v hokeji či športe neexistuje."
Lillehammer 1994: len 21ročný bol najproduktívnejším hráčom turnaja. ⋌FOTO - ARCHÍV ŠTARTFOTO
Vravíte to so zápalom v hlase. Prepáčte, ale hokej vás v bohatej minulosti usvedčil z opačných nálad, unudeným až otráveným hlasom. Nezvykli ste používať silné formulácie.
„Asi je to dôsledok, že mi pribudli životné skúsenosti. Teraz som v stave, možno až v tranze, že hokej absolútne milujem."
Vy ste sa ním skôr bavili, hrali sa, nie?
„To hej. Ale aj tak som ho miloval. Bez toho nejde hrať. V hokeji nie je dôležitý vek, ale to, ako sa pri ňom cítiš."
Na koľko sa cítite vy?
„Ako v najlepšom veku. Naozaj nejde o číslo. Chris Chelios má 45 rokov a hrá superhokej. Limity sú len v tých pocitoch. Opakujem, som v najlepšom veku."
V tých predchádzajúcich časoch, povedzme tínedžerských, ste neobľubovali protokoly. Nezdráhali ste sa pri ponuke stať sa vlajkonosičom pri slávnostnom otvorení olympiády?
„Ani na chvíľu. Už keď som o takejto možnosti počul na Slovensku, vnímal som to ako obrovskú česť. Poctu. Nie je to fráza. Ja som frázy nikdy v živote nevravel. Vkročiť na štadión s vlajkou je viac, ako byť hokejovým kapitánom. Díva sa na teba celý svet. A ešte, keď som si uvedomil, že to je v Kanade, kde je hokej odjakživa najsledovanejším a najpopulárnejším športom. Okrem toho tuším organizátori investovali do olympiády aj najviac peňazí."
Do hľadiska British Columbia Place sa na otvárací ceremoniál predalo vyše päťdesiattisíc vstupeniek. Nebudete mať trému?
„No, pred toľkými ľuďmi som ešte nehral (smiech)."
Nagano 1998: sedel v hľadisku, nezmyselný systém mu neumožnil hrať. FOTO - ARCHÍV ŠTARTFOTO
V Lillehammeri 1994 ste sa na prahu profesionálnej kariéry stali ako 21-ročný najproduktívnejším hráčom olympijského turnaja. Trúfate si na niečo podobné vo Vancouvri?
„Absolútne na to nemyslím. Je jedno, kto dáva góly, víťazstvá robí kolektív dvadsiatich hráčov. Jedna-dve hviezdy samotné nič nezmôžu."
Čoho je schopný slovenský tím vo Vancouvri?
„Necítim žiadne limity. Hokej je hra, kde fungujú zákonitosti. Okrem gólov sa musí pracovať aj dozadu. Nesľubujem fanúšikom hory-doly, ale ničoho sa nebojím. Olympijská medaila je nádherná predstava."
Taká silná, že pritiahla aj vášho českého rovesníka Jaromíra Jágra či Švéda Petra Forsberga?
„No vidíte. Aj tu sa dá čítať moc olympijskej inšpirácie. Možno viac, ako keď boli mladí, čo priznávam aj ja."
Olympijský turnaj začína slovenský tím proti Jágrovmu Česku.
„Je jasné, že tieto súboje mali vždy špeciálny náboj. Fanúšikovia i hráči ich prežívali intenzívnejšie. Dobre si pamätám, ako nás oslavovali po víťazstve v malom finále na svetovom šampionáte v Helsinkách v roku 2003. Bronz vtedy chutil skoro ako zlato. Lebo sme zdolali Čechov."
V semifinále nás však vtedy zastavilo Švédsko s Forsbergom. Ste pripravený na odvetu?
„Ale so Švédmi v skupine nehráme, nie?"
Nie, ale hrací systém je divoký. Čo naň vravíte?
„Je jednoduchý a v tom atraktívny. Ťažko niečo naplánuješ. V Turíne vraj bolo veľa zápasov. Neviem to dobre posúdiť, tam som nehral. Pri tomto systéme sa môžeš rozohrávať, ale potom už musíš iba vyhrávať. Lenže hokejista sa potrebuje uchytiť na začiatku, dostať sa do pohody. Aby cítil, že ho poslúchajú ruky aj nohy. Preto treba zápas s Čechmi zvládnuť. Musíme, chceme."
Salt Lake City 2002: naším sa nedarilo, skončili 13. O tri mesiace sa stali aj s Pálffym majstrami sveta. FOTO – ARCHÍV ŠTARTFOTO
S Jágrom ste si zahrali na Kanadskom pohári v roku 1991 v bývalom československom tíme ako devätnásťroční mladíci, potom ste boli konkurentmi v NHL. Vo Vancouvri pôjdete proti sebe ako 37-roční veteráni.
„Na ľade sa budeme mastiť ako vždy. Po zápase sa priateľsky pobavíme ako s mnohými ďalšími chlapcami, čo si pamätám z NHL."
Čo je najväčšou zbraňou Jágra?
„Dlhá kľučka. Na úzkom ľade je po nej hneď v šanci."
Vy podobne po kratšej, ale rýchlejšej, je tak?
„Možno. Preto bude rozhodujúce, ako budeme tímovo brániť a ako komu zachytá gólman. Ja sa na Jara Haláka dosť spolieham."
Sám sa už dve sezóny trápite pochybnosťami, či vás slovenská extraliga dokáže pripraviť na úroveň, kde korčuľuje svetová špička. Čo s tým?
„Niečo na tom je. Iste, tento veľký otáznik má racionálne jadro. Ale sú to individuálne veci. Vrátiť sa k hokeju po prestávke je svojím spôsobom ťažké na Slovensku i v NHL. Ak hráčovi záleží na jeho kredite. Myslím, že väčšine áno a je k sebe kritická."
Tréner Česka Vladimír Růžička bol vaším trénerom počas lockoutovej sezóny v pražskej Slavii. Teraz vás mediálne hecoval, že je zvedavý, v akej forme vás uvidí vo Vancouvri?
„To je v poriadku. Láďu si vážim. Bol výborný hráč a ako tréner je úporne zažratý do hokeja. Mal lákavé ponuky z Ruska, zo Slavie však neušiel. Bojuje nadoraz. Ja mu môžem odkázať, že s Čechmi to bude určite dobrý zápas."
Pamätáte si nejaký gól, ktorý ste počas štrnásťročnej kariéry v NHL strelili na ľade vo Vancouvri?
„Na hetrik si nepamätám, ale pár gólov sa mi podarilo. Nemám stres, že by som mal niečo doháňať."
Do Vancouvru ste prišli s Richardom Zedníkom najskôr, tréneri si pochvaľujú, že trénujete odušu. Vy ste boli od žiackeho veku lídrom.
„O to mi už nejde. Je jasné, že smer budú v tomto reprezentačnom tíme udávať chlapci z NHL. My sa musíme k nim pridať a všetci sa po ich príchode rýchlo stmeliť. O srdci nestačí len hovoriť, treba ho ukázať na ľade. Nechcem nič zakríknuť, ale mám dobré tušenie, že olympiáda v Kanade nám konečne vyjde."
