Pravidlá sú niečím, čo definuje každú hru. Mnoho športov prešlo i prechádza zmenami, čo sa týka aj hokeja. V tomto článku vám prinášame najzaujímavejšie zmeny pravidiel z histórie staršej ako päťdesiat rokov. Pri niektorých pravidlách budete krútiť hlavou, ako vôbec mohli existovať. Veď sa začítajte a posúďte sami.
1910/11 - POLČASY
Vedeli ste, že sa hokej kedysi nehral na tretiny, ale na polčasy? Áno, čítate správne. Pred 110 rokmi sa toto pravidlo zmenilo a americká NHA (predchodca NHL) sa rozhodla z dvoch tridsaťminútových dejstiev urobiť tri dvadsaťminútové. Toto pravidlo sa očividne ujalo, keďže trvá dodnes...
1911/12 - ZO SEDMIČKY NA ŠESTKU
To, kedy sa píska trest za príliš veľa hráčov, poznáme. Šesť hráčov plus gólman skrátka nie je povolených. Kedysi to však fungovalo inak. Presne toľko totiž bolo hokejistov na každej zo súperiacich strán. Sedem. V sezóne 1911/12 sa ich počet znížil na šesť, čo taktiež platí dodnes.
1917/18 - NEOPOVÁŽ SA KĽAKNÚŤ!
Brankárom sa v sezóne 1917/18, teda prvej sezóne NHL, povolilo kľakať alebo všeobecne hodiť sa na ľadovú plochu v snahe zastaviť puk. Skutočne. Predtým totiž boli povolené len zákroky v stoji. Za pád na zem pri zákroku dostal gólman trojminútový trest (o tom viac neskôr).
1918/19 - ČIARY
V sezóne 1918/19 sa pridali na ľad dve čiary, ktoré delili ľad na tri časti - dve útočné resp. obranné zóny a neutrálnu zónu. V tej ste mohli na vtedajšie pomery "rebelovať" (rozumej prihrať dopredu či kopnúť do puku). Takisto sa začali zapisovať okrem gólov aj asistencie.
1921/22 - DVE MINÚTY
Do tejto sezóny ste si dobre rozmysleli, či faulujete. Neoslabili ste pri tom svoj tím na dve, ale rovno na tri minúty! V ročníku 1921/22 ale prišla zmena pravidiel a dvojminútové presilovky. Zároveň sa schválilo, že predĺženie môže trvať najviac dvadsať minút.
1928/29 - PRIHRÁVKY VPRED
Vedeli by ste si predstaviť hokej bez prihrávok smerom dopredu? Možno hej, keby ste žili pred sto rokmi. Vtedy to totiž bolo úplne bežné. Až v sezóne 1928/29 sa povolili prihrávky vpred z obranného a stredného pásma. V útočnom však stále boli zakázané. No čo, vtedy asi ľudia nemali radi góly...
1929/30 - NO DOBRE, POVOLÍME TO AJ V ÚTOKU
Akonáhle sa v sezóne 1928/29 ukázalo, že tie prihrávky vpred by mohli byť dobrá vec, povolili ich vo všetkých pásmach. Jediným obmedzením bolo, že pas nemohol preťať modrú čiaru (čo bolo v istom zmysle podobné dnešnému ofsajdu). Asi nie je prekvapivé, že to okamžite zdvojnásobilo počet gólov.
1931/32 - LEN JEDEN BRANKÁR
V sezóne 1931/32 pribudlo do knihy zákazov a povolení nové pravidlo. Jeden tím môže mať na ľade iba jedného brankára. Logické. Škoda, že túto dieru v pravidlách predtým nikto neprekukol a nepostavil do brány skutočne dvoch gólmanov. Dnes by sme mali celkom vtipnú príhodu.
1932/33 - KAPITÁN S KONDIČKOU
No, v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa nemohol stať kapitánom len tak hocikto. V tej dobe totiž musel zostať na ľade počas celého zápasu! Kluby to využívali hlavne tak, že za kapitánov vymenovávali brankárov, čo je dnes už zakázané. Kto z dnešných kapitánov by to zvládol? Chára od toho v najlepších rokoch nebol ďaleko...
1934/35 - PENALTY V HOKEJI?!
Ak bol hráč faulovaný v čistej šanci, nenasledoval dvojminútový trest, ale trestné strieľanie. To poznáme, poviete si. Ale to trestné strieľanie pripomínalo viac futbal ako hokej. Hráč proste vystrelil zo vzdialenosti 11,5 metra od brány na brankára, ktorý sa nesmel od bránkovej čiary pohnúť na viac ako 30 centimetrov.
1939/40 - BRANKÁR NA TRESTNEJ
Už predtým fungovalo, že ak bol brankár vylúčený, tak musel si ísť sadnúť na trestnú. Nie ako dnes, keď si to zaňho odpyká niektorý zo spoluhráčov. Čo však bolo horšie, do brány sa musel postaviť hráč. V sezóne 1939/40 mu, aby veľmi netrpel - povolili používať aspoň brankársku hokejku, lapačku a vyrážačku. Ale na zvyšný výstroj ako betóny mohol rovno zabudnúť.
1943/44 - ZAČIATOK MODERNEJ ÉRY
Táto sezóna sa považuje za začiatok modernej hokejovej éry. Na ľad totiž v strede pribudla červená čiara, ktorá plochu rozdelila na polovicu. Zdôvodnením bolo zrýchlenie hry a menší počet ofsajdov, ktoré kúskovali hru.
1950/51 - DAVID AYRES RULE
Každý klub musel na svoj domáci zápas poskytnúť núdzového brankára. Tých poznáme aj dnes, nastupujú, keď sa klubu zrania obaja brankári. Ich revírom sú stánky s hot-dogmi, ich tempo je pomalé, ich najväčšou zbraňou je moc poraziť Toronto Maple Leafs...
1956/57 - PRESILOVKOVÝ GÓL
Predstavte si sedieť na trestnej lavici a mať zakázané ju opustiť po góle. Do sezóny 1956/57 sa presilovka nekončila gólom, práve naopak. Niektoré kluby - napríklad Montreal Canadiens - tento fakt skvelo využívali a neraz strelili za dve minúty vďaka skvelej ofenzíve viac ako jeden gól.
1961/62 - TRESTNÉ STRIEĽANIE PRE FAULUJÚCEHO
Od sezóny 1961/62 vstúpilo do platnosti pravidlo, že exekútorom trestného strieľania môže byť iba hráč, ktorý bol faulovaný. To platí dodnes. Ak sa prehrešok netýkal faulu na konkrétneho hráča, trestné strieľanie vykonal ktorýkoľvek hráč, ktorý bol v dobe priestupku na ľadovej ploche.
1965/66 - DVAJA BRANKÁRI
Na zápasovú súpisku napíšete len jedného brankára? Nuž, je to problém, pre ktorý nemôžete hrať. Ale iba dnes. Pred 55 rokmi ešte nebol. Až vtedy sa uzákonilo, že tím musí do zápasu postaviť dvoch gólmanov - nastupujúceho i jeho náhradníka.
