Sovietov nedokázal zastaviť nik. Až pokiaľ neprišlo Československo

BRATISLAVA. Momenty, ktoré to jednoducho vyhrali. Tak nazvala Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) ďalší diel zo svojho seriálu, ktorý ponúka každý deň na svojej webovej stránke.

Ide aspoň o malú náhradu za zrušený šampionát vo Švajčiarsku, ktorý sa mal konať v týchto dňoch.

Na piatok a sobotu si Medzinárodná hokejová federácia pripravila výber momentov, ktoré možno boli trocha kuriózne a práve tým sa zapísali do dejín.

V mnohých spomienkach nechýbajú slovenskí či československí hokejisti.

Sovieti vyhrali hneď pri prvej účasti na MS

Sovietski hokejisti počas pôsobenia na svetových šampionátoch až do roku 1991 nikdy neodišli bez niektorej z medailí, ak sa turnaja zúčastnili.

Po prvý raz súťažili na majstrovstvá sveta v roku 1954.

Hráči Sovietskeho zväzu vtedy postupne zdolali všetkých súperov, vrátane Československa, iba so Švédskom remizovali.

V poslednom zápase turnaja ich čakala absolútne suverénna Kanada.

Vtedajší systém majstrovstiev bol bez play off. Kanaďanom stačilo proti Sovietom neprehrať a boli by majstrami. Sovieti potrebovali výhru.

A to aj dokázali, keď nečakane vyhrali 7:2. Tým sa začala veľká rivalita týchto krajín.

Skončilo sa 42 rokov prehier

Zaujímavú rivalitu mali medzi sebou už od 20. rokov Kanada a Švédsko. Stretli sa dvadsaťkrát, no súboje mali vždy jediného víťaza - Kanadu.

Všetko sa zmenilo v roku 1962.

Po druhej tretine vzájomného zápasu viedli Švédi 4:0. Kanada však zabojovala a znížila na 3:4. Tesne pred koncom sa rozhodla odvolať brankára a pokúsila sa vyrovnať.

Vtedy Švédi skórovali do prázdnej bránky a rozhodli o svojom historicky treťom triumfe na majstrovstvách sveta a zároveň o prvej výhre nad Kanadou.

Československo nedovolilo Sovietom desiate zlato za sebou

V roku 1963 odštartovala veľká éra hokejistov Sovietskeho zväzu. Na šampionátoch aj olympijských hrách brali odvtedy len zlato.

Postupne vyhrali tri olympijské turnaje a pridali deväť titulov majstrov sveta za sebou.

Po desiaty titul si šli na šampionát 1972 do Prahy. V polovici turnaja mali hokejisti ZSSR aj Československa na konte po štyri výhry a jednu remízu - zo vzájomného zápasu.

Potom sa stretli opäť v nadstavbovej časti. Po prvej tretine viedlo Československo 2:0 po góloch Václava Nedomanského a Richarda Fardu. Sovieti ešte neskôr dokázali dvakrát skórovať, ale výhru 3:2 už Československu vziať nedokázali.

Tretí gól ČSSR strelil Jaroslav Holík. Senzačná séria sa tak skončila. Zlato získalo Československo.

Zo Slovákov hrali vo víťaznom tíme Milan Kužela, Rudolf Tajcnár, Július Haas a brankár Vladimír Dzurilla.

"Športový rozmer víťazstva bol úžasný, kultúrny rozmer bol však ešte lepší," skonštatovalo IIHF.

Sedem rokov po rozdelení sa stretli vo finále

IIHF si všimlo aj rozdelenie Československa a následný rýchly postup Slovenska do A-kategórie. Zatiaľ čo Česko získalo v roku 1993 nástupnícke práva a mohlo tak štartovať medzi elitou, Slovensko začínalo až v C-čku.

Za dva roky však dokázalo postúpiť do elitnej kategórie a v roku 1996 pri premiére na šampionáte v Rakúsku skončilo na desiatej priečke.

V rokoch 1998 a 1999 bolo dokonca na siedmom mieste.

Česi prichádzali na šampionát v roku 2000 do Ruska ako obhajcovia zlata a držitelia ďalších štyroch medailí (z toho aj zlata z roku 1996) a taktiež ako olympijskí víťazi z Nagana 1998.

Opäť sa prebojovali do finále. No súper, ktorý proti nim stál, bol unikátny - Slováci, s ktorými ešte pred zopár rokmi tvorili jeden tím. Výsledok bol jasný, Česko vyhralo 5:3. Pre Slovensko to ale bola prvá medaila v ére samostatnosti.

Svetový šampionát dobylo Česko aj o rok neskôr. Séria triumfov sa zastavila v roku 2002 vo Švédsku. Keď titul svetových šampiónov získali práve Slováci.

Hokejová federácia pridala k tomuto finálovému duelu komentár o tom, že výsledok nebol až taký dôležitý.

Oveľa podstatnejšie bolo niečo iné: "Politické i geografické odlúčenia nemusia byť bolestivé či dokonca krvavé, aby boli úspešné. Pri civilizovanom správaní obe krajiny pokračovali v prosperite a produkovaní hráčov svetového formátu."

Iba Švédi vyhrali všetko v jednom roku

Boli obdobia, keď sa v olympijských rokoch nekonal svetový šampionát. Od roku 1992 je ale pevne stanovené, že majstrovstvá sveta sú každoročne.

A za toto obdobie sa iba jedinej krajine podarilo ovládnuť obe veľké podujatia v jednej sezóne. Dokázali to Švédi v roku 2006.

Na olympiáde v Turíne zdolali vo finále Fínov, na svetovom šampionáte si poradili s Českom.

K obom triumfom pomohli šiesti hráči: Henrik Zetterberg, Jorgen Jonsson, Kenny Jonsson, Niklas Kronwall, Mika Hannula, Mikael Samuelsson, Ronnie Sundin a Stefan Liv.