Vladov roh: Systém ‘Lucky Looser‘ Oktagon Gamechangeru je vskutku zvláštny

Turnaj Oktagon Tipsport Gamechanger je bezpochyby pozoruhodným projektom, ktorý v našich končinách nemá obdobu. Milión eur v pyramíde plnej zvučných mien je ozajstné lákadlo a nečudo, že práve tento formát pritiahol k obrazovkám množstvo divákov.

Pred nami je to najlepšie, čo sme si mohli želať, keď z úvodnej šestnástky bojovníkov sa do semifinále prebojovala štvorica najlepších.

O týchto bojovníkoch nie je žiadnych pochýb. Popri hlavných aktéroch sa ale paralelne odohrávajú takzvané rezervné súboje pre prípad, ak by sa niekto z hlavných hviezd zranil.

Všetko to dáva logiku, nechcete predsa, aby sa vám turnaj zasekol po nešťastnom zranení jedného z víťazov. Čo už ale chápať ťažšie je výber rezervných súbojov a hlasovanie o takzvaného ‘lucky loosera‘.

Po prvom kole to bolo každému jasné. Diváci v hlasovaní rozhodli, ktorí dvaja bojovníci postúpia ako lucky looseri do rezervných súbojov a potencionálne si tak mohli zabezpečiť návrat do pyramídy.

Diváci si v hlasovaní vybrali Krištofiča a Surdu, ktorý tesne predstihol Siwieca. Krištofič nakoniec do bojov zasiahnuť nemohol a tak Oktagon logicky povolal do služby Siwieca. Ten sa na turnaji Oktagon 44 predviedol v parádnom svetle, keď zdolal favorizovaného Johna Hathawaya.

Zdalo sa tak, že Siwiec je po výhre v rezervnom súboji jedným z náhradníkov.

Druhý rezervný súboj mal zabezpečiť Surdu, ktorý sa ale taktiež zranil a tak sme nakoniec videli súboj Gogoladze vs Etabar, v ktorom Gogoladze vyhral na body a doplnil tak Siwieca ako ďalší náhradník.

Poviete si, výborne, máme 4 semifinalistov a 2 náhradníkov, ak by sa niekto zranil. Oktagon ale vyhlásil ďalšiu hlasovačku o lucky loosera, kde zaradil porazených štvrťfinalistov, Siwieca a Gogoladzeho, ktorí vyhrali svoje rezervné zápasy.

Čiže, máme to chápať tak, že rezervné zápasy neboli rezervné pre prípad zranenia, ale v podstate to boli zápasy o postup do ďalšieho hlasovania o lucky loosera? Kvalifikácia do 2. skupiny lucky looser?

V druhom hlasovaní vyhral jednoznačne Jungwirth a na druhom mieste sa ocitol Grabinski, ktorý predstihol chudáka Siwieca. Gogoladze sa aj napriek výhre ocitol na poslednom mieste a čo bude s oboma bojovníkmi nevedno.

Promotéri totiž oznámili, že nemeckí bojovníci dostanú súperov a bodka. Nie, že to budú súperi Siwiec a Gogoladze, ktorí absolvovali rezervný zápas, ale proste nejakí súperi.

Na čo potom boli dobré rezervné zápasy, keď víťazi už kľudne nemusia zasiahnuť do bojov? A hlavne, prečo vôbec nechať v takomto štádiu hlasovať divákov o postupujúcich, keďže podmienky zdá sa neboli pre každého rovnaké.

Oktagon v Nemecku hlási obrovský úspech, v Poľsku Oktagon diváci ako tak poznajú a o Gogoladzeho Gruzínsku sa nemusíme ani baviť.

Už pred hlasovaním tak bolo takmer isté, kto postúpi. Gogoladzemu a hlavne Siwiecovi, ktorý podľa môjho názoru porazil aj Kozmu, vyškolil Hathawaya a dvakrát skončil v hlasovaní na treťom mieste môžu ostať oči pre plač.

Nové rezervné súboje ale nedávajú logiku aj v ďalšom smere. Prečo vôbec existujú? Ak sú totiž pred nami semifinálové súboje a paralelne s nimi budú prebiehať rezervné zápasy, náhradníkov už nepotrebujeme.

Nie je absolútne žiadna šanca, aby niekto z rezervného súboja nahradil jedného z finalistov. Ide predsa o absolútny vrchol, vysokú odmenu a veľkú prestíž.

Oktagon bude s určitosťou finálový zápas posúvať, kým nebudú obaja bojovníci fit a v tomto kontexte sú ďalšie rezervné zápasy vlastne zbytočné. Čo touto stratégiu Oktagon sleduje sa môžeme iba domnievať.