Slovenská bojovníčka VERONIKA SMOLKOVÁ stojí pred jednou z najväčších výziev svojej doterajšej kariéry. Na turnaji OKTAGON 85 ju čaká skúsená Švajčiarka Stephanie Egger, ktorá má za sebou aj pôsobenie v UFC.
Dvadsaťtriročná Slovenka ide do zápasu so stúpajúcou formou a rastúcim sebavedomím. Sama priznáva, že súperku rešpektuje najmä pre jej skúsenosti, no zároveň verí vo vlastné zbrane.
Smolková v rozhovore pre Sportnet otvorene hovorí o mentálnom posune, tlaku fanúšikov aj o možnom veľkom zápase s Alinou Dalaslan, ktorý by mohol v budúcnosti výrazne rezonovať.
Stephanie Egger by mala byť papierovo Vaša najťažšia súperka. Vnímate to aj Vy tak?
Áno, určite to tak vnímam a na túto výzvu sa extrémne teším. Aj keď je Stephanie Egger odo mňa o dosť staršia, stále to mám nastavené tak, že viem, že má veľké skúsenosti.
Je vyzretejšia a mala by byť aj rozumnejšia než ja. Takže pre mňa je to výzva, ktorú verím, že zdolám, a radšej by som bola, keby vyhrám pred limitom.
V čom podľa vás predstavuje Egger najväčšiu hrozbu a kde naopak vidíte svoje výhody?
Tak, ako som povedala, ani nie že hrozbu, ale skôr veľké plus beriem jej skúsenosti, že zápasí naozaj veľmi dlho. Zápasila v UFC, takže si myslím, že hlavou bude nastavená veľmi dobre. Má veľmi dobré hody z džuda. Na zemi je nebezpečná, má strašne veľa zápasov.
Ale ja aj jej výhody beriem zároveň ako svoje výhody, lebo sme na tom pracovali naozaj dlho a mala som s ňou mať už dvakrát zápas. Takže verím, že som pripravená viac než dobre.
A moje výhody vnímam v tom, že som mladá, dravá a extrémne to milujem. Takže sa nebojím ničoho z tohto. Práve naopak, veľmi sa teším a teším sa, že ukážem prípravu, ktorú som mala na túto súperku naozaj dlhú.
Na ktoré aspekty prípravy ste sa pred týmto zápasom zamerali najintenzívnejšie?
Tak, ako som povedala, Stephanie Egger má veľmi dobré džudo a na zemi je nebezpečná, takže sme sa zamerali hlavne na toto. Teraz to už len ukázať cez víkend.
Vaše výkony majú stúpajúcu tendenciu. Čomu pripisujete najväčší progres v poslednom období?
Najväčší progres by som pripísala sama sebe a mentálnej stránke. Cítim, že ako som staršia, som určite rozumnejšia. Aj to sebavedomie mám oveľa zdravšie, lebo som mala tendenciu sa strašne podceňovať a byť na seba extrémne prísna.
Stále som prísna, ale už to nie je také nezdravé ako kedysi. Takže najväčší progres vidím v mentálnej stránke a určite aj v technickej a taktickej - viac rozmýšľam, nejdem tak bezhlavo do všetkého a vidím, ako každým zápasom zrejem. Je to stále lepšie, tak nech to tak len ostane.
Ako sa vyrovnávate s rastúcim tlakom a očakávaniami zo strany fanúšikov aj odbornej verejnosti?
V podstate v tomto nemám žiadne nároky ani sa s tým nemusím špeciálne vyrovnávať. Ja som sama sebe najväčším hejterom aj fanúšikom v jednom, takže nikto na mňa nebude vedieť vytvoriť väčší tlak ako ja sama na seba. Ja to proste strašne milujem.
Mňa skôr štve nie ani ten tlak, ale reči na výzor, keď majú ľudia tendenciu niekoho stále urážať. Potom si samozrejme otvorím profil a poviem si svoje. Ešte viac potom nechápem, ako ma taký typ človeka vôbec môže urážať.
Beriem to tak, že si na to musím zvyknúť. Je to niečo nové a musím si zvyknúť na to, že to tak už asi bude navždy, lebo ľudia sa na internete môžu vyjadrovať bez postihov. Ja sa musím naučiť, aby mi to bolo jedno, a musím sa mať tak veľmi rada, aby mi to neubližovalo.
Zmenilo sa v niečom Vaše nastavenie alebo prístup k zápaseniu oproti začiatkom profesionálnej kariéry?
Určite by som povedala, že sa zmenilo hlavne nastavenie a prístup, ako som už spomínala. Po mentálnej stránke cítim, že zrejem a snažím sa na tom sebavedomí pracovať. Snažím sa hlavne pracovať na tom, aby som sa mala rada, aj výzorovo, aj celkovo, lebo je to naozaj náročné.
Ja vždy hovorím, že trénovať dokáže každý, ale v zápase vyhráva ten, kto je mentálne lepšie nastavený. Preto na tom pracujem, robím viac jogy, meditačných aj dýchacích cvičení. Cítim, že práve tu som urobila najväčší progres, takže v tom pokračujem aj naďalej.
Veľa sa hovorí o Vašom prípadnom zápase s Alinou Dalaslan. Niečo mi hovorí, že bude prítomná v Hannoveri a v prípade Vašej výhry sa tento stret priam ponúka. Vnímate to aj Vy tak?
O zápase s Alinou Dalaslan si myslím, že by to bol extrémne dobrý zápas. Sama by som ho s ňou chcela mať. Ide však o to, že som v nižšej váhe a ona sama povedala, že do nižšej váhy nepôjde, že neurobí 57 kg.
Ja by som určite chcela najprv zápas o titul, aby som bola šampiónka vo svojej váhe. Ale ten zápas s ňou chcem a sama viem, že by som pristúpila aj na vyššiu váhu. Asi by som nešla do 61 kg, ale dali by sme nejaký catchweight okolo 60. Viem, že to už raz urobila.
Myslím si, že ten zápas by bol veľmi dobrý a určite by mi aj pomohol, pretože Alina na nemeckej scéne extrémne vystrelila, čo sa týka čísel a záujmu. Ani sa nečudujem, je krásna a šikovná.
Ten zápas by bol skvelý a myslím si, že by sa v OKTAGON-e mohol urobiť aj nejaký ženský titul mimo váhovky. To ešte uvidíme - možno sa niečo rysuje, zatiaľ asi len v mojej hlave (smiech). Verím však, že by to bolo super, ľudia by to podľa mňa chceli vidieť a aj mne by to tiež pomohlo. Takže verím, že sa to raz stane.
Kvalitné výkony prinášajú aj čoraz väčšiu pozornosť, no nie vždy pozitívnu. Čo si myslíte o negatívnych komentároch na sociálnych sieťach. Čítate si ich alebo si im snažíte vyhýbať?
Ako som už povedala, tie komentáre beriem tak, že len odzrkadľujú ľudí, ktorí ich píšu. Ak ma má niekto potrebu urážať, očividne ten človek nie je vyrovnaný sám so sebou. Aj tak ma to však niekedy zamrzí.
Niekedy som s tým úplne vyrovnaná a niekedy si poviem, že by som ich najradšej niečím udrela - samozrejme obrazne. Skôr ma mrzí, že ľudia, ktorí to píšu, by to v živote nepovedali do očí.
Musím sa s tým vyrovnať tak, že budem makať na svojom sne a zmierim sa s tým, že to tak bude aj naďalej. Ja sa len musím naučiť, aby mi to bolo jedno.
