Jeho šesťsekundové KO, obletelo v lete celú československú scénu. Osemnásťročný mladík Mário Brezovský, reprezentujúci žilinský Wolf Pride Gym, sa rozpovedal o svojich začiatkoch, prístupe, cieľoch a zhodnotil aj svoju účasť na turnaji IAF.
Na úvod by som Ťa poprosil predstaviť sa fanúšikom MMA.
Volám sa Mário Brezovský, mám 18 rokov a som z Nededze, čo je kúsok od Žiliny. Trénujem vo Wolf Pride Gyme a moja bilancia v amatérskom MMA je 12-4.
Ako dlho sa venuješ MMA a aké boli tvoje začiatky..
Budú to štyri roky čo robím MMA. Dostal som k nemu cez bratovho kamaráta. Mal som štrnásť, keď som začínal v novootvorenom Wolf Pride Gyme. Najprv som musel presvedčiť mamu, čo nakoniec vyšlo. Úplne prvý krát, čo som sa bol pozrieť na tréning, som cítil riadny adrenalín. Poprosil som kamaráta cez ktorého som sem prišiel, aby mi dal nejaké úvodné tréningy mimo skupinových cvičení. Asi po týždni som už prekonal strach a chodil som na všetko.
Spomenul si, že doma MMA moc neschvaľovali v začiatkoch. Ako je to teraz?
Tak mama sa o mňa bojí asi ako každý rodič, tak ako aj otec, ale po tej dobe už vidia výsledky. Už to nie je len o tom, že dostávam ale údery viem aj rozdať. Dôležité bolo, keď doma videli, že mám určené priority a toto je moja cesta.
Trénuješ striktne len vo Wolf Pride Gyme alebo ešte niekde dochádzaš?
Som tu vo WPG s tým, že na sparingy dochádzam všade, kde sa dá. Verím, že keď skončí korona, tak konečne bude možnosť ísť aj na nejaký kemp.
Kde študuješ a aké máš plány po dokončení školy?
Študujem na hotelovke, odbor čašník. Dúfam, že keď ju skončím, budem sa schopný živiť práve týmto, čo robím. Nejakými súkromkami, tréningami a tak podobne. Čo sa týka môjho odboru čašník, určite to nechcem robiť. Chcem sa držať v tomto športe.
Prečo si si vybral MMA?
Kvôli komplexnosti. Ak má niekto problém na zem, tak ho hodíš. Niekto nevie postoj? Tak ideš práve toto. Takže tá všestrannosť.
Koľko tréningov mávaš do týždňa v príprave?
Keď som pred zápasom tak v priemere ide o desať až dvanásť tréningov.
Aký je Tvoj trénersky tím?
Začnem boxom, kde mám Petra Mojika. So zemou brazílskym jiu-jitsu mi pomáha Peter Švec. A všetko to zastrešuje ako hlavný tréner Tomáš Bolo.
Ako by si opísal seba ako zápasníka, čo sa týka tvojho štýlu..
Ja som ľavák, čo je pre dosť veľa ľudí problém. Aspoň z ich reakcií na tréningoch. Mimo toho by som seba opísal ako komplexného fightera. Nie som veľmi zaťažený na postoj, ani na zem. Veľa zápasníkov si napríklad na MAMMALe (amatérska MMA liga, pozn. redaktora) myslelo, že keď ma hodí, tak to pre mňa bude problém. Skončilo to tak, že som ich uškrtil. Vždy ale vidím nejaké menšie nedostatky, na ktorých sa snažím zamakať.
Akú jednu techniku z postoja a zeme najviac obľubuješ?
V postoji sa mi dosť páči highkick a na zemi je to armbar. Väčšinu ukončení na zemi mám práve na túto techniku. Dosť sa mi v tom darí. Každý drill z tréningov, sa skôr či neskôr ukáže v zápase.
Máš nejakého zápasníka, ktorého štýl sa Ti v niečom pozdáva?
Zo Slovenska asi nikoho konkrétneho nemám ale zo sveta sa mi páči postoj Connora McGregora. Je ľavák, skvelý box a čo veľmi dobre kombinuje s kopmi. Čo sa týka zeme, tak to bude asi Nate Diaz. Aj keď má perfektné brazílske jiu jitsu, zápas neťahá na zem – chce sa pobiť.
Kedy plánuješ vstúpiť do profesionálneho kolotoča MMA?
Už teraz sa ku všetkému snažím pristupovať ako profík. Cítim však, že sa musím ešte vyzápasiť. Aj táto súčasná situácia mi to skomplikovala. Chcem ísť ku profesionálom pripravený. Chcem tam ísť s pocitom, že sa môžem porovnávať s čo najlepšími zápasníkmi. Teraz však neviem odhadnúť, kedy to bude.
Čo viem, držíš opasky v dvoch kategóriách amatérskej ligy MAMMAL, aké máš ďalšie ciele na amatérskom okruhu?
Áno, momentálne som šampiónom MAMMALu v kategórii do 67 a 63 kilogramov. Keď nad tým premýšľam, možno by to chcelo pridať ešte jeden opasok. Uvidíme. Najmä chcem nastupovať v zápasoch v rámci rôznych galavečerov. Je to tam iné než ligové zápasy na MAMMALe. Je to iné čo sa týka počtu divákov, stresu pred zápasom a všetkého ostatného – skrátka viac sa to podobá na profesionálne eventy.
Začiatkom roka si si strihol amatérsky zápas v boxe na galavečeri Dracula Fight Night. Je to niečo, čo by si si rád zopakoval?
Ak by sa mi to nepriečilo s mojimi MMA zápasmi, tak kľudne by som si dal. Necítim sa úplne na zápas v thajskom boxe, ale box alebo K-1 by som si dal.
Do širšieho povedomia fanúšikom MMA si sa dostal cez fantastické KO v lete tohto roka v organizácii I Am Fighter. Ako si sa vôbec ku zápasom pod touto organizáciou dostal?
No.. To bola taká rýchlovka. Mal som po zápase na MAMMALe, kde som vyhral v prvom kole. Týždeň po tom som začal trénovať a Tomáš (Bolo, pozn. redaktora) za mnou došiel, že mám ponuku dostať sa do pyramídy I Am Fighter ako náhrada za zraneného zápasníka od Mareka Herdu. To mi povedal v utorok, s tým, že zo štvrtka na piatok sa už išlo do Prahy. Váhovka mi moc nesedela, pretože ja som malý a sedemdesiatka nie je vôbec moja kategória. Celkovo som v tom však videl viac plusov než mínusov. Všetky tie zápasy boli na poslednú chvíľu. Aj po vypadnutí so Zoulom som ponuku na tretí zápas dostal štyri alebo päť dní pred súbojom, keď som práve vracal z dovolenky.
Zdroj: Instagram
Ako by si zhodnotil po jednom, svoje všetky tri vystúpenia v I Am Fighter? Hlavne po tom prvom, bol okolo Teba riadny rozruch..
Po prvom zápase som bol veľmi rád. Také zadosťučinenie. Hneď som sa poďakoval Marekovi Herdovi. Nebyť jeho tak vlastne nie je nič z toho. Prvýkrát som cítil, že mi ľudia fandia. Takmer vkuse mi vibroval mobil a písalo mi mnoho Čechov, čo som nečakal. Druhý zápas, kedy som prehral, som cítil, že súper je o dosť silnejší. Ani tie kombinácie som v úvode nezačínal tak, akoby som mal. Hneď po tej prehre som sa ešte viac začal venovať obrane proti strhom na zem a celkovo wrestlingu. Posledný, tretí zápas, nebol z mojej strany tiež veľmi dobrý. Na to aký bol chalan mladý, tak bol omnoho vyšší, čo bolo cítiť. Práve keď som ho išiel hodiť, tak mi tam poslal koleno. Padol som a chvíľu som bol mimo. Paradoxne ma na zemi zobudili jeho údery do hlavy. Cítil som, že ma rozhodca dosť zachránil, keď neukončil zápas. Na konci druhého kola, keď som sa ocitol v súperovom guarde som už vedel, že som schopný ukončiť súpera. Tak sa aj stalo. Po tom zápase som bol na seba ale za ten výkon čo som podal nahnevaný.
Takže ak by si mal celkovo zhodnotiť svoje účinkovanie v IAF?
Jednoznačne samé plusy. Vďaka účinkovaniu v IAF som sa v prvom rade zviditeľnil. Získal som nejakých fanúšikov a celkovo také povedomie v ľuďoch o tom, kto som. Za to som veľmi vďačný. Aj tu v gyme je množstvo skvelých chalanov, len nemali doteraz možnosť ukázať sa tak ako ja.
Koniec roka sa blíži, ďalší pred nami. Aké sú Tvoje ďalšie ciele do najbližšieho obdobia?
Práve teraz sa čo najskôr chcem vyliečiť, lebo mám zapálené ramená, čo nemôžem v žiadnom prípade podceniť kvôli možným následkom do budúcna. Momentálne trénujem individuálne, hlavne nejaké kardio, kopy, výbušnosť a tak.. Od nového roka sa budem pripravovať na galavečer IAF, kde by som mal mať súpera Jozefa Štummera. Uvidíme čo však bude.
V ktorej váhe by si chcel do budúcna nastupovať?
Tá váha mi teraz skáče ale predstavujem si tú 61, ktorá by bola ideál aj čo sa týka mojej výšky.
