BRATISLAVA. Kto sa chce dostať až na vrchné miesta štyridsať metrov vysokej tribúny, tak sa poriadne zadýcha. Cesta po točitej rampe je dlhá zhruba pol kilometra.
Obrovité piliere v rohoch z diaľky vyzerajú ako gigantické závity skrutiek.
Ak je futbal v Taliansku náboženstvom, potom štadión San Siro je jeho katedrálou ako neďaleký dóm na milánskom námestí.
Aj keď sa už dlho spomína jeho zbúranie.
Vďaka stĺpom, ktoré štadión ozdobili pri rekonštrukcii pred majstrovstvami sveta 1990, je architektonickým unikátom.
Inter Miláno sa o obrovský štadión s kapacitou vyše 80-tisíc miest delí s ešte slávnejším AC.
Hráč stojaci na trávniku je obklopený vencom tribún dvíhajúcich sa do takmer nebeskej výšky. Jediný Slovák, ktorý zažíva tento pocit pravidelne, je Milan Škriniar.
Pomáhajú špeciálne lampy
„Už len keď sa tam idete pozrieť je to zážitok. Nie to ešte, keď na ňom hráte,“ tvrdil Škriniar.
Slovenský stopér je v aréne San Siro doma. Aréna stojí od roku 1926, vyrástla v miestach bývalého dostihového areálu. A vek je na nej už poznať.
Cez vysoké tribúny a mohutnú strešnú konštrukciu dopadá na trávnik málo svetla, čo sa prejavuje na jeho kvalite.