Mikúša zbavilo zranenie nervov

HELSINKI. V semifinále MS proti Česku sa však chystal nastúpiť a TASR povedal: "Možno je to aspoň v niečom dobré, že nie som nervózny a za zápas sa teším. V hlave však mám aj iné veci..."

Mikúš, stále ešte mladý reprezentant, nemusel chodiť ďaleko po vzor. O hokejovú generáciu starší Michal Handzuš nastupuje v Helsinkách na zápasy "na jednej nohe". Nedáva nikomu dôvod všimnúť si, že hrá so sebazaprením a s problémom zatlačiť na boľavý bedrový kĺb.

"To zranenie je síce iné a každý má iný prah bolesti, ale Mišo je skutočný borec," uznáva Mikúš.

Getzlaf v helsinskom štvrťfinále za stavu 3:3 zasiahol Mikúša nešetrne. Po zápase sa síce kajal, ale svoj zákrok považoval za čistý. Obrovitý Kanaďan pred zrážkou nechal vystrčené aj koleno, ktoré zasiahlo Mikúšov stehenný sval.

"Cítim sa, ako keď niekto sklame svojich spoluhráčov. Trafil som ramenom presne tak, ako som to aj chcel. Ale vzhľadom na to, že on na mňa vyskočil, nevypálilo to dobre," tvrdil svoje vinník stretu. Mikúš sa len trpko usmieva:

"No jasné, ramenom som mu tam naskočil a bolí ma preto noha... Neviem, čo mám na to povedať, nech si každý sám spraví úsudok. Skoro ma zmrzačil, ale nedá sa povedať, že by som mal na neho nejaké ťažké srdce. On musí sám vedieť, čo chcel tým zákrokom riešiť."

Isté je, že vyriešil tajničku zápasu. V žiadnom prípade to neznižuje hodnotu a kvalitu slovenskej štvrťfinálovej senzácie, ale jeho zákrok kanadskú prehru minimálne urýchlil.

Getzlaf dostal okrem predčasnej sprchovačky aj 5-minútový trest, Slováci presilovku ihneď využili a Kanaďania nemohli v závere svoje pokusy o vyrovnanie podporiť pri odvolaní brankára početnou výhodou. Všetko so všetkým súvisí, Getzlaf bol až do stavu 3:2 pre "javorový list" najnebezpečnejší útočník súpera a slovenské vyrovnanie ho určite "nalomilo". "

On bol nervózny aj z toho, že ho striedanie predtým dakto z našich dobre trafil a on potom po nás poľoval. Odniesol som si to ja...," smutne dodáva Mikúš.

Útecha pre neho môže byť fakt, že Getzlafov zákrok súvisel aj so sľubne sa rozvíjajúcou kontrou a Mikúšova kľučka mierila do prečíslenia. Slovenský útočník tak položil obetu víťazstva a ani sa tomuto pocitu príliš nebráni:

"Aj Jágr spomínal, keď mu zlomili malíček, že keď to má byť obeta úspechu, tak nech to tak je. Mohlo by to azda byť také niečo aj v mojom prípade...".

Jaromírovi Jágrovi zlomili malíček v máji 2005 v zápase s Nemeckom a on napriek tomu doviedol svoj tím vo Viedni k zisku titulu majstrov sveta....