Váš prestup do Michaloviec vyvolal v hokejovom svete množstvo otázok. Ako však tento prestup vnímate vy? Čo vám angažmán tu môže dať?
Hlavne potrebujem chytať, tak, ako každý mladý brankár. Je lepšie byt v nižšej súťaži, kde dostanem priestor ako chytať minimum v nejakej top lige. Tak nejako som sa pred sezónou rozhodoval.
Prečo ste v roku 2016 odišli z Fínska? Bola vôbec možnosť ostať tam chytať?
Vo Fínsku mi už zmluva skončila, a takisto som už chcel chytať seniorský hokej, čo v jednom z najlepších klubov v Liige (najvyššia fínska súťaž, pozn.red.) určite nie je jednoduché. Po zranení som svoje možnosti zhodnotil tak, že bude lepšie zabojovať o miesto niekde na Slovensku.
Vnímate svoje rozhodnutie ísť do Popradu ako chybu?
Určite nie ako chybu, tá sezóna mi tak či tak dala veľa. Je jasné, že som nebol spokojný s množstvom zápasov, ktoré som odchytal, pretože každý chce, samozrejme, chytať čo najviac, ale rok v Poprade mi dal veľa v iných aspektoch.
Aký malo na vašu kariéru dopad zranenie, pre ktoré ste neodchytali ani jeden zápas počas celej sezóny po drafte?
Bolo to ťažké, v roku, kedy som mal najviac ukázať, a takisto v roku, v ktorom som sa mal najviac posunúť vpred, ma zastavilo zranenie. Nie je to nič príjemné, ale ak som chcel v hokeji pokračovať, musel som začať odznova, inak by to nešlo. Sú hokejisti, ktorým sa po takomto dlhom zranení návrat na ľad už nepodaril, čiže som rád, že u mňa to tak nie je.
Vrátime sa trošku do minulosti. Opíšte nám svoje pocity, ktoré ste zažívali, keď vás draftovali. A čakali ste vôbec, že vás draftujú?
Pocity boli úžasné, bolo to ako taký splnený sen. Samozrejme, že som dúfal, že ma draftujú a draft som takisto sledoval. Keby som vedel, že môj fínsky tréner už týždeň pred draftom vedel, že draftovaný budem, asi by som to očakával o čosi viac. (smiech)
Boli ste fanúšikom Colorada pred draftom? Ak nie, aký bol váš obľúbený klub?
Napodiv áno. Mal som dva obľúbené kluby, Blues a Avalanche, takže som bol rád, že ma draftovali práve do jedného z nich.
A čo váš hokejový vzor? Mali ste nejakého obľúbeného gólmana? Čím vás zaujal?
Keď som bol mladší, tak ani veľmi nie, sledoval som všetkých brankárov rovnako, no teraz, keď už viem čo-to aj o ich životných príbehoch, sa mi veľmi páči kariéra a húževnatosť (Careyho) Pricea. Ten to v hokeji ľahké nemal, o čom väčšina ľudí ani nevie. (ďakujeme za námet na článok)
Čo považujete za svoj najväčší hokejový úspech doterajšej kariéry?
Určite to, že som bol vybraný medzi dvomi stovkami hráčov a brankárov môjho ročníka v drafte. Je to pre mňa veľký úspech. Dúfam, že sa mi podarí spraviť aj ďalšie kroky.
Ste poverčivý alebo máte nejaké rituály? O brankároch je to často známe...
Poverčivý nie som, rituály možno nejaké sú, ale skôr by som to nazval niečím ako zaužívané metódy, také maličkosti. Rozcvičujem sa na rovnakom mieste ako pred každým zápasom, taká, povedal by som, príprava na zápas, je u mňa stále rovnaká, tak neviem, či sa aj toto dá považovať za rituál.
Máte nejaké bližšie skúsenosti s NHL a ich prácou s hráčmi?
Niekoľkokrát som bol na prípravných a nováčikovských kempoch NHL, takže som na vlastnej koži zažil, ako sa tam s hráčmi pracuje a je to úžasné. Starostlivosť o hráčov je tam nadštandardná, hráči ozaj nemajú nič, na čo by sa mohli sťažovať. Tréningy, zápasy, mentálna príprava, zdravotná starostlivosť, všetko tam funguje na úžasnej úrovni.
Kto je podľa vás najlepší hokejista, s ktorým ste kedy hrali?
To je ťažko povedať, každý hokejista je dobrý niečím, ale ak by som mal menovať najlepšieho hráča, ktorý hral proti mne, tak je to určite McDavid. (Connor McDavid, súčasný kapitán Edmontonu Oilers v NHL, pozn. red.)
Pozrime sa trošku detailnejšie do práce brankára. Čo je podľa vás najdôležitejšie na práci gólmana a čo najviac vplýva na jeho výkon?
Všetko podľa mňa začína v hlave. Čím viac sa vie brankár odosobniť od všetkého navôkol, tým lepšie sa dokáže sústrediť na zápas, a to je veľké plus. Samozrejme, technické zručnosti sú takisto dôležité, ale tie nadobúdame, povedal by som, postupne, počas celej kariéry. Čiže podľa mňa je veľmi dôležitá práve psychika.
Čo vnímate ako vašu najsilnejšiu zbraň proti útočníkom súpera?
Nemyslím si, že mám nejaké zbrane, ja sa len snažím robiť najlepšie ako viem to, čo robím. Sú dni, kedy hráči vedia, že keď mám čas dostať sa na vrchol bránkoviska, ich šance sú zmarené. A občas sa, samozrejme, tak, ako u každého brankára, stane aj mne, že ma netrafí takmer nič.
Jonathan Quick kedysi povedal, že väčšia časť zákroku sa udeje ešte predtým, ako hráč vystrelí, keďže brankár vníma to, ako sa útočník pohybuje, ako nastavuje hokejku a tak ďalej. Súhlasíte s jeho tvrdením?
Samozrejme, je to stopercentná pravda. Ak brankár nie je pri strele v pozícii alebo na mieste, kde má byť, zákrok už je len takým chytaním horúcich zemiakov, ale práve tieto zákroky majú ľudia najradšej. Takto ale padajú aj góly, lebo nie vždy sa podarí ten puk z posledného chytiť.
Máte ako hokejista nejaké bližšie informácie o situácii vo vedení nášho hokeja, ktorá ešte prednedávnom bola na bode mrazu?
To nemám, väčšinu veci, čo sa deje, vidím takisto ako ostatní ľudia iba na internete, poprípade v televízii.
Aký máte názor na rozhodnutie generálneho manažéra Miroslava Šatana, ktorý priviedol trénera zo zahraničia, teda Craiga Ramsayho?
Myslím si, že to nemôže byt na škodu. V zahraničí sú ľudia naučení pracovať tak, aby podľa možnosti veci vedeli posunúť dopredu, a podľa mňa tento tréner nie je výnimkou.
Aké sú vaše ciele a sny, ktoré by ste chceli vo svojej kariére do budúcna zrealizovať?
V hokeji sa chcem dostať čo najďalej. Chcem chytať tak, aby ma ľudia sledovali s radosťou, nech už budem chytať kdekoľvek. Samozrejme, že by som bol rád, keby to bola čo najlepšia liga.
Posledná otázka: Čo by ste poradili začínajúcim hokejistom, ktorí si idú za svojím snom?
Podľa mňa je dôležité byť si v prvom rade stopercentne istý, že hokej je to, čo naozaj človek chce robiť, pretože to znamená veľa odriekania a driny. Nie je jednoduché byť hokejistom, čiže musia mať odhodlanie prameniace práve z toho presvedčenia, že hokej je to, čo naozaj majú radi a chcú robiť.