Telo bolo na hrane. Oporou sa mi stala hlava, tvrdí Matej Tóth

Na predchádzajúcej olympiáde v Riu de Janeiro získal zlatú medailu. Odvtedy si prešiel náročným obdobím. Očistil svoje meno od podozrení pre odchýlky v biologickom pase, na európskom šampionáte 2018 bol strieborný a o rok neskôr nedokončil preteky na majstrovstvách sveta v Dauhe.

Na olympiáde v Tokiu ho čakajú posledné veľké preteky v kariére na 50 km. „Necítim sa ako najväčší favorit,“ priznáva 38-ročný chodec MATEJ TÓTH.

O pár dní pôjdete posledné veľké preteky v kariére. Ako to prežívate?

Zatiaľ to veľmi neriešim. Momentálne sa snažím koncentrovať na prípravu a adaptáciu, prežívanie pretekov si nechám na neskôr. Určite príde aj nostalgia, ale celkovo sa na koniec kariéry a život po nej teším.

Vizualizujete si pred spánkom preteky na horúcom asfalte v Sappore?

Toto som robil naposledy ako dorastenec a veľmi to nepomáhalo. Opakujem, najskôr sa treba na preteky poriadne pripraviť, a až potom sa môžem postaviť na štart. Pre mňa sa začínajú preteky až na štarte.

Pred rokom a pol ste hovorili, že koronavírus vám zrejme ukončí kariéru. Napokon ste si ju o ďalší rok predĺžili. Bolo to správne rozhodnutie?

Vo všeobecnosti nezvyknem ľutovať, čo sa stalo v minulosti. Všetko nás niekam posúva a až časom zistíme, prečo to tak malo byť. Som rád, že som mohol ešte rok športovať, že to moje telo relatívne v zdraví vydržalo. Asi to tak malo byť.

Keď vlani presunuli olympiádu v Tokiu, vraveli ste, že pravdepodobne nebudete mať dosť síl na ďalšiu zimnú prípravu. Kde ste ju napokon zobrali?

Určite pomohli jesenné preteky v Dudinciach (splnil na nich olympijský limit do Tokia - pozn. red.) a aj to, že do zimnej prípravy som nemusel ísť naplno. Mohol som si rozložiť sily a všetku energiu nasmerovať na letnú prípravu.

Každopádne, telo bolo riadne na hrane. Našťastie hlava bola silná a stala sa mi oporou. V dobrom psychickom nastavení mi pomáhala podpora najbližších, môj tím, kolegovia a tiež fanúšikovia.

Čo bolo za posledný rok a pol najnáročnejšie?

Určite držať telo schopné odrobiť kvantá kilometrov, náročné tréningy a následne ho rýchlo zregenerovať na ďalšie tréningy. A aj keď vždy bolo pre mňa ťažké odlúčenie od rodiny, posledný rok bol aj v tomto extra náročný.

Je pre vás dôležité, aby ste kariéru ukončili na vrchole a s kvalitným výkonom či výsledkom?

Je to, samozrejme, dobrý pocit skončiť na vrchole. Je to sen každého športovca, ale nie je to pre mňa najdôležitejšie na svete. Šport nerobím pre osobné ambície. Oveľa dôležitejšie je potešiť ľudí na Slovensku a naplniť ich očakávania. A pre mňa je úplne najdôležitejšie byť zdravý a spokojný prísť domov.

S čím budete spokojný na olympiáde v Tokiu? Ak skončíte štvrtý s dobrými pocitmi, bude to stačiť?

Toto hovorím už roky. Možno budem druhý a nebudem spokojný, a možno skončím piaty či šiesty a budem rád. Všetko záleží od priebehu pretekov, od mojich pocitov a ďalších iks okolností. Opakujem, rád by som potešil fanúšikov na Slovensku. A je mi jasné, čo ich poteší.

Sústredenie v Livigne, tréningová drina, cvičenia s fyzioterapeutom, predštartový stres. Zamyslíte sa niekedy nad tým, že je to poslednýkrát?

Takmer pri každom takom míľniku. Posledný tréning v Livigne, posledné sústredenie, posledný let. Určite to budem v hlave skloňovať aj v súvislosti s olympiádou, ale ešte je na to čas. A verím, že tak ako mi to na spomínaných sústredeniach pomáhalo hecnúť sa, tak mi to pomôže aj v Sappore.

Už po tradičnom sústredení v Livigne ste v minulosti vedeli, aké to môže byť na vrcholných pretekoch. Čo vám záverečná príprava prezradila tentoraz?

Príprava nebola stopercentná, k úplnej spokojnosti mi chýbali jeden až dva kvalitné tréningy. Ale celkovo sa cítim dobre, kvalitne pripravený a vo forme. Veľa však bude záležať od toho, ako mi sadne deň a ako zvládnem adaptáciu v Japonsku.

Pred dvoma rokmi ste na majstrovstvách sveta v Dauhe v pekelnej horúčave preteky nedokončili. Je to zodpovednosť navyše, aby ste poslednú veľkú súťaž v kariére zvládli?

Určite by som nechcel dve vrcholné päťdesiatky na konci kariéry zabaliť. Spomínal som to aj po Dauhe. Podmienky tam boli náročné a na preteky som šiel s tým, že nepôjdem proti vlastnému zdraviu. Keď to nepôjde, tak mi nestojí za to zničiť si zdravie.

Teraz som pod určitým tlakom, preteky musím dokončiť a to je na päťdesiatke dobre. Ona je takmer vždy náročná a človek si veľmi ľahko nájde výhovorku alebo ospravedlnenie, prečo to vzdať. Takže zodpovednosť navyše tam je, ale vnímam to pozitívne.

Súťaží sa 5. augusta (22.30 SEČ). Vlani to bol v Sappore jeden z najchladnejších letných dní, bolo len 17 stupňov. Aké podmienky očakávate teraz?

Počasie ovplyvniť nevieme a vyberať si už vôbec nie. Navyše nevieme, aké počasie nám nakoniec bude vyhovovať. Možno keby bolo v Riu chladnejšie, nestanem sa olympijským víťazom. Takže to nechám na prírodu.

Verím, že to zvládnem, nech bude počasie akékoľvek. Očakáva sa okolo 30 stupňov a vlhko, ale až v najbližších dňoch si na vlastnej koži vyskúšame, ako budú meteorologické čísla sedieť našim telám.

Súťažiť sa bude bez divákov, niečo také ste už zažili aj v Dauhe. Potrebuje chodec podporu divákov ako futbalista či hokejista?

Atmosféra vie veľmi pomôcť, ale oproti tímovým športom je to menej výrazné. Sme zvyknutí súťažiť aj v tichosti, aj v búrlivej atmosfére a dobré výkony sa dajú dosiahnuť tam aj tam. Verím, že ľudia nám budú fandiť na diaľku a že ich energiu pocítime až v Japonsku.

Už viete, ktorí chodci budú patriť do užšieho okruhu favoritov na olympijské medaily? Zaradíte k nim aj seba?

Do okruhu favoritov určite patrím. Ale ten okruh je dosť široký. Navyše na päťdesiatke sú papierové predpoklady takmer zbytočné, takže sa necítim ako najväčší favorit. Silní budú určite domáci Japonci, ale aj Číňania, Francúz Yohann Diniz, Kanaďan Evan Dunfee, Håvard Haukennes, Nemci, Taliani, Španieli, Poliaci i Juhoameričania.

Ako prebieha záverečná príprava v Japonsku?

Zatiaľ bez komplikácií a problémov. Ešte stále sme v adaptačnej fáze. V piatok som absolvoval prvý a zároveň posledný náročný tréning, 25 kilometrov v tempe pretekov, a v sobotu sme sa presunuli do Sappora. Tam by sme už mali byť aklimatizovaní a čaká nás len oddych a vyladenie formy.

Vo štvrtok Slovensko získalo na olympiáde prvú medailu a hneď zlatú, vďaka strelkyni Zuzane Rehák Štefečekovej. Ako to vnímate?

Veľmi nás to potešilo. Sledovali sme to spoločne s ostatnými slovenskými atlétmi. Prežívali sme to a fandili. Zuzkin výkon bol famózny a za celú kariéru si to zlato zaslúžila. Pomôže aj výprave, pretrhne to smolu a ešte nejaké medaily pribudnú.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

• Letné olympijské hry Tokio 2021
• Program a výsledky LOH Tokio 2021
• Slovensko na LOH Tokio 2021
• Všetky športy na LOH Tokio 2021
• Medailová bilancia na LOH Tokio 2021