Čím je Tour de France iná a výnimočnejšia oproti iným pretekom?
Veľkosťou. Sú to preteky na vrchole cyklistickej pyramídy. Potom nasledujúGiro d'Italia a Vuelta, ktoré sú o dve triedy nižšie. Záujem fanúšikov a médií sa nedá s Tour porovnávať.
V minulosti sa špekulovalo, ktoré preteky sú najťažšie. Organizátori sa predbiehali, kde bude viac horských dojazdov či náročnejší profil. Zbytočné. Tour de France bude vždy jednotka.
V čom je Tour najnáročnejšia?
Tlak na tímy a jazdcov je enormný. Sú to tri týždne v roku, keď sa tímy musia ukázať. Jazdcov musí byť vidieť, a preto ich tímy úplne vyžmýkajú. Aj keby na Tour bolo 21 etáp po rovine, bude náročná v tom, že si všetci pôjdu po krku. Nebude jedného voľnejšieho dňa. Na Tour môže aj cena menej známeho jazdca výrazne stúpnuť.
Nie je vám ľúto, že ste na najvýznamnejších etapových pretekoch štartovali len raz?
Som vďačný aspoň za jeden štart. Boli dobrí pretekári, ktorým sa to nepodarilo. Český cyklista František Raboň mal lepšie výsledky ako ja, ale nikdy neštartoval na Tour de France.
Na Tour 2012 ste sa dostali až ako náhradník. Ako si na to spomínate?
Zomlelo sa to rýchlo. Vybrali si ma, lebo som mal dobré nohy. Nebol som pred dovolenkou ani po dovolenke. Stále som bol v pohotovosti. Napokon to bol jeden z najlepších pocitov, aký som mal počas kariéry.
Šiel som svoje výkonnostné maximum. Nemal som žiadne ťažkosti, pády či zranenia. Štartoval som s bratom Petrom, bol som v únikoch, raz som skončil v prvej desiatke.
Dôležité je, že som preteky dokončil. Ten pocit prísť do Paríža po troch týždňoch je výnimočný.
Na Tour v tom roku debutoval Peter Sagan. Aké bolo v tom čase proti nemu súperiť?
Asi ako proti každému inému v pelotóne. Sme zo Slovenska, poznáme sa a prehodili sme zopár slov. Hoci to bola jeho premiérová Tour, víťazstvami a výkonnosťou už patril medzi najväčšie hviezdy.
Sagan je cyklistickým svetovým fenoménom. Na Slovensku je najpopulárnejším športovcom. Čím si to vysvetľujete?
To sa nedá ničím vysvetliť.