Zmeniť štýl hry sa nedá, to by som musel skončiť, hovorí Pospíšil. Nad reprezentáciou neváhal

MARTIN POSPÍŠIL má za sebou náročnú sezónu. Zranil sa už počas prípravy a do diania v NHL sa dostal až v januári.

Hral aj na olympijských hrách v Miláne, kde pomohol Slovensku k štvrtému miestu, ale v Calgary sa mu nedarilo. V 22 zápasoch nazbieral len tri body a často bol len zdravým náhradníkom.

Chuť si chce napraviť na MS vo Švajčiarsku. Tie budú o čosi výnimočnejšie aj preto, že si na nich bude môcť zahrať aj s bratom Kristiánom.

V rozhovore počas reprezentačného zrazu hovoril aj o tom, či ho z klubu chceli pustiť na šampionát, o sklamaní z toho, že s bratom nehrali na ZOH, a hodnotil aj svoj aktuálny ročník v NHL.

Martin, ako sa cítite po príchode do reprezentácie?

Cítim sa veľmi dobre. Vždy, keď je možnosť, veľmi rád prídem reprezentovať Slovensko. Som rád, že som zdravý a že tu môžem byť.

Keď sa končila sezóna, hovorilo sa aj o tom, že klub vám neodporúča účasť na MS. Ako to bolo v skutočnosti?

Myslím si, že to boli skôr také fámy. Manažér mi hneď po skončení sezóny dal zelenú. Viac-menej to nechal na mňa, ale ja som bol pripravený prísť. Som rád, že mi to umožnil a že môžem ísť na majstrovstvá sveta.

Akú veľkú úlohu pri rozhodovaní zohral fakt, že na majstrovstvá sveta ide aj váš brat Kristián a máte možnosť zahrať si spolu?

Ťažko sa mi to teraz presne hodnotí. Keby som v takejto situácii nemal brata, na šampionát by som išiel tiež, ale tým, že je to môj brat a môžeme si spolu zahrať, je to ešte emotívnejšie a špeciálnejšie.

Od malička sme spolu hrávali hokej a zahrať si na takomto veľkom turnaji je skvelé. Veľmi sa na to tešíme.

VIDEO: Rozhovor s Martinom Pospíšilom

Kristián sa na olympijské hry v Miláne nedostal. Bolo tam sklamanie?

Áno, nebudem klamať, sklamanie tam určite bolo. Ale nebolo to tak, že by sme sa hnevali na trénera alebo na ľudí, ktorí robili výber. Ideme ďalej. Verím, že na najbližšej olympiáde si spolu zahráme.

Mali ste to takto nastavené s bratom už odmalička, že keď bola možnosť ísť reprezentovať, išli ste bez ohľadu na to, či bolo zdravie sto percentné?

Áno. Odmalička som sledoval majstrovstvá sveta a ani v kútiku duše som nesníval, že raz sa tam objavím. Tento turnaj pre mňa vždy veľa znamenal. Obliecť si slovenský dres je pre mňa stále niečo výnimočné a vždy sa na to veľmi teším.

Tréner naznačil, že by ste mohli nastupovať vo formácii s bratom Kristiánom a s Adamom Sýkorom. Ako vnímate túto spoluprácu a čo by mohla priniesť?

Veľmi sa na to teším. Sú to kvalitní hráči, kreatívni aj fyzickí. Verím, že nám to bude fungovať a že to pôjde.

Motivovalo vás k účasti na MS aj to, že si tak môžete predĺžiť sezónu, ktorá nebola ideálna a začala pre vás až v januári?

Môže to byť jeden z faktorov, ale ako vravím, aj keby som odohral celú sezónu a bol by som zdravý, veľmi rád by som prišiel.

Pred dvoma rokmi ste si zahrali na majstrovstvách sveta v Česku. Aké spomienky si z toho turnaja odnášate?

Spomienky sú fantastické. Odohrali sme veľa dobrých zápasov a verím, že podobné výkony ukážeme aj teraz.

Mali ste náročnú sezónu, keď ste pauzovali pre zranenie. Uvažovali ste aj nad tým, že na majstrovstvá nepôjdete?

Nie. Už po olympiáde som vravel, že pokiaľ budem zdravý, veľmi rád prídem.

Ako by ste komplexne zhodnotili vašu sezónu v Calgary?

Bola určite veľmi ťažká. Hneď na začiatku prišlo zranenie, pritom som mal za sebou dlhú a asi najlepšiu letnú prípravu v kariére, mal som veľa tréningov na ľade aj mimo neho. V druhom prípravnom zápase som sa však zranil.

Aj po mentálnej stránke to bolo náročné. Hlava je niečo iné ako koleno či rameno, tam viete aspoň približne, kedy sa vrátite.

Mentálne to bolo ťažké, ale nejako som sa cez to dostal. Som rád, že som teraz zdravý. Na konci dňa to nebola výborná ani dobrá sezóna, skôr horšia. Taký je však hokejový život a treba ísť ďalej.

Napriek zdravotným problémom ste nezmenili štýl hry. Nemali ste odporúčanie trochu ho zjemniť?

To sa nedá. To by som musel skončiť s hokejom, lebo to má človek v sebe. Viem, čo dokážem priniesť tímu, za ktorý hrám, a týmto štýlom viem pre mužstvo vyťažiť najviac.

Spomínali ste, že to bolo náročné aj mentálne. Čo vám pomáhalo v ťažších chvíľach?

Určite mi veľmi pomohla priateľka. Mal som čas tráviť ho s ňou, snažil som sa myslieť pozitívne a ísť deň po dni, nepozerať sa príliš dopredu.

Pomohli mi aj skúsenosti z predchádzajúcich zranení, vedel som približne, čo robiť. Najdôležitejšie je však nastavenie v hlave a treba ísť deň za dňom.