Slovenský biatlon má ďalšie zlato. Devätnásťročný Markus Sklenárik sa v Arberi stal dorasteneckým majstrom sveta a potvrdil, že vyrastá nová a úspešná generácia.
„Je to pre mňa taký malý splnený sen,“ priznal bezprostredne po dojazde.
Vyhral šprint bez jedinej chyby na strelnici a s istotou, ktorú si ustrážil aj v poslednom okruhu. V konkurencii najlepších rovesníkov zvládol tlak aj tempo pretekov. Pre mladého biatlonistu je to zatiaľ najväčší moment kariéry.
„Je to vzpruha do budúcnosti,“ tešil sa reprezentačný tréner.
Detstvo medzi traťou a strelnicou
V slovenskom biatlone nie je meno Sklenárik nové. Skôr než sa začalo skloňovať meno Markus, slovenské trate už poznali jeho staršieho brata Tomáša Sklenárika, dnes člena seniorskej reprezentácie.
Vyrastal v rodine a klube, kde bol biatlon bežnou súčasťou každodenného života.
Biatlonové začiatky sa spájajú s klubom v Revúcej, ktorý dlhodobo produkuje talentovaných pretekárov. Z rovnakého prostredia pochádza aj Ema Kapustová, čo len potvrdzuje, že Revúca má v rámci slovenského biatlonu pevné miesto.
Začínal ako mnohí – najprv beh na lyžiach, potom postupné zapájanie streľby. Klub v Revúcej funguje systematicky, deti vedie od základov a Markus prešiel klasickou mládežníckou cestou.
S pribúdajúcim vekom a výsledkami prišlo k rozhodnutiu posunúť sa ďalej. Odišiel do Banskej Bystrice, kde sú lepšie tréningové podmienky a širšie reprezentačné zázemie. Presun do centra slovenského biatlonu znamenal vyššiu konkurenciu, intenzívnejší režim a priamy kontakt s reprezentačným systémom.
Medaila zo ZOH mládeže
Prvým výrazným medzinárodným momentom bola medaila zo zimných olympijských hier mládeže 2024 v Kangwone. V konkurencii najlepších rovesníkov sveta sa Markus nestratil – práve naopak.
Získal bronz vo vytrvalostných pretekoch na 12,5 km. V hustnom snežení a konkurencii sto pretekárov zvládol náročný formát takmer bezchybne – po zaváhaní na prvom výstrele už neminul ani jeden z ďalších devätnástich terčov.
„Je to najväčší úspech v mojej kariére. Už ráno som tušil, že dnes dosiahnem dobrý výsledok. Medaila však prekvapila aj mňa. Prvýkrát sa mi stalo, že som netrafil prvý terč. Našťastie som potom už mieril presne,“ povedal po pretekoch.
Prestával byť vnímaný len ako mladší brat Tomáša. Výsledkami si vybudoval vlastné meno a vlastnú pozíciu v slovenskom biatlone.
Deň, keď sa všetko stretlo
V Arberi sa v kadetskom šprinte už nepozeralo na to, či Sklenárik môže prekvapiť. Otázka znela, či mu konečne vyjde deň, keď sa spojí beh aj streľba.
Vo vytrvalostných pretekoch obsadil piate miesto a nebol ďaleko od bronzového stupienka.
V šprinte začal odvážne. Po úvodných medzičasoch sa držal úplne vpredu, v prvom kole bol tretí s minimálnou stratou. Ležku vybielil v dobrom tempe a dostal sa do priebežného vedenia.
„Už od štartu sa mi bežalo celkom fajn a nečakal som, že som to rozbehol až tak rýchlo, skoro v rovnakom čase ako poprední pretekári.
Celkom som sa bál ležky, lebo v posledných pretekoch to bývala moja najväčšia slabina, hlavne tie posledné rany. Na tú poslednú ranu som si však ešte aj počkal a bola to nula,“ opísal pre stránku Slovenský biatlon.
VIDEO: Markus Sklenárik
Stojka bez tlaku
Rozhodovalo sa na stojke. Viacerí favoriti chybovali, no Sklenárik si so štartovým číslom 5 išiel svoje tempo. Desať výstrelov, desať zásahov. Stojku odstrieľal za necelých 24 sekúnd, bez zaváhania.
„Na stojku som už prišiel úplne sebavedomý a veril som si, že to trafím. Tak sa aj stalo a do posledného kola som vybiehal s tým, že musím dať do toho všetko; išiel som cez bolesť a nakoniec to vyšlo,“ povedal.
Do záverečného okruhu vyrážal s výrazným náskokom. Lotyš Lozbers síce časť straty stiahol, no Sklenárik si titul dorasteneckého majstra sveta v rýchlostných pretekoch postrážil s devätnásťsekundovým náskokom.
Malý splnený sen, veľké plány
V cieli už vedel, čo to znamená. „Je to pre mňa taký malý splnený sen. Vždy sme si s chalanmi hovorili, že chceme byť majstrami sveta, a teraz ním vlastne som,“ priznal.
Zlato z Arberu však vníma ako začiatok ďalšej etapy. V najbližších sezónach ho čaká presun do vyššej konkurencie, postupné zaraďovanie do IBU pohárov a tlak, ktorý je v seniorskom biatlone neporovnateľný s mládežníckou scénou.
„Áno, teším sa určite na ďalšiu prácu a na to, že budem môcť ukázať, na čo mám. Budeme sa snažiť pripraviť čo najlepšie,“ povedal smerom k budúcnosti.
Šprint ukázal, že dokáže zvládnuť veľké preteky, spojiť rýchly beh s čistou streľbou a ísť naplno aj v závere, keď už bolí každý meter. Ďalší posun bude náročnejší, no práve takéto výsledky ho posúvajú bližšie k vyššej medzinárodnej konkurencii.
Rozhodujúca chyba súpera
Reprezentačný tréner mládeže Ondrej Kosztolányi sledoval preteky s dobrým pocitom.
„Vyzeralo to tak už ráno, na nástrel prišiel svieži a pripravený. Predviedol tu jeden z najlepších nástrelov. Konečne mu to celé zaklaplo,“ hodnotil pre stránku Slovenský biatlon.
Podľa neho nešlo o to, že by mladík nevedel strieľať nuly. „Nula nula vedel zastrieľať aj predtým. Bohužiaľ, minule si pichol palicu do hrude, keď zastrieľal za nulu. Tam to bežecky nebolo fajn. Tu sa však cítil od prvého kola silný a sebavedomo prišiel na streľbu. Predviedol super výkon. Som spokojný.“
Napätie prišlo až pri druhej streľbe konkurenta Riharda Lozbersa. Lotyš je silný bežec a tréneri vedeli, že bude útočiť.
„Tam to bolo tesné, prvé dve rany mal celkom ďaleké. Je to silný bežec, potrebovali sme ešte jednu chybu, aby sme si boli naozaj istí. Na naše šťastie sa tak stalo. Sme však radi, že Markusovi to vyšlo a porazil aj silných bežcov.“
Stabilita v tíme
Slovensko má na šampionáte už dve dorastenecké zlaté medaily – Markus Sklenárik v šprinte a Michaela Straková vo vytrvalostných pretekoch. Pre tím je to výborný vstup do podujatia a silný základ do ďalšieho programu.
„Je to dobrá vzpruha a potenciál do budúcna. Musíme udržať prechod do juniorskej kategórie a následne nadviazať na seniorskú kategóriu,“ zdôraznil Kosztolányi.
Základ podľa neho neleží len v tréningových dávkach, ale aj v atmosfére. „Celé to pramení z pohody v tíme, ktorú sa snažíme udržiavať. Nevravím, že nevyvíjam na nich tlak, ale vedia, že výkony musia podávať. Zároveň sme uvoľnení, aby predviedli to, čo majú, v absolútnej pohode.“
Práve táto rovnováha má byť podľa trénera kľúčová, aby sa mládežnícke úspechy nestali stropom, ale začiatkom dlhodobej reprezentačnej kariéry.
