Kedy a kde ste sa dozvedeli o tragédii hokejistov Jaroslavľa?
„Po stredajšom tréningu v športovom areáli, ktorý som v Trenčíne vybudoval, ktosi oznámil, že spadlo lietadlo s výpravou Lokomotivu. Najprv som si myslel, že je to novinárska kačica či omyl. Ale keď som prišiel domov, už to hlásili v televíznych správach. Stratil som reč. Nemohol som tomu uveriť.“
Na čo ste mysleli?
„Že som stratil blízkeho človeka, kamaráta, spoluhráča. A nevedel som si predstaviť, čo prežíva jeho manželka Majka, deti a rodina. Moje myšlienky boli s nimi. Obrovská tragédia.“
Reprezentačný útok Hossa - Demitra - Gáborík pripomínal hokejové trojčatá. Rozumeli ste si tak aj mimo ľadu?
„Presne nás to vystihuje. S Paľom som si po tréningu sadol na kávu a vedeli sme sa hodiny rozprávať o celom svete. Mal veľké srdce. Keď bolo treba pomôcť, nikdy nepovedal nie. Typický dobrák. Bol obľúbený všade, kam prišiel. Aj vážne veci vedel prehodiť na žart.“
A v hokeji?
„Každý to musel vidieť. Tvorivý hráč, mal prehľad, jeho oči boli všade. Našli sme sa, výborne sme sa dopĺňali. Pri hre piatich proti piatim, v presilovkách aj v oslabeniach. Nepotrebovali sme ani komunikovať a už som tušil, kde mi Paľo hodí puk.“
Čo považujete za reprezentačné vrcholy?
„Obidve olympiády - Vancouver 2010 aj Turín 2006. Hrali sme s veľkou chuťou, dobre sme sa dopĺňali. Celé mužstvo zabralo. Chýbala už len medaila.“
A na klubovej úrovni?
„Sezóna v trenčianskej Dukle počas výluky v NHL 2004 - 2005. Aj keď sme na finále nedosiahli, výborne sme sa zabávali hokejom.“
Aký bol človek?
„Pohoďák. Rodina bola preňho všetkým. Aj toto leto nás upozorňoval, že už na nás nemá toľko času. Čo najviac chcel byť so ženou, s deťmi. Osemročný syn mal rôzne športové aktivity. Paľo chodil do posilňovne skoro ráno, aby to všetko postíhal.“
Videli ste ho niekedy vyvedeného z miery?
„Ale áno. Pri hokeji to ani inak nejde. Posledné majstrovstvá sveta v Bratislave nám nevyšli, a tak sme dosť často mali v hotelovej izbe ticho. Obaja sme sa trápili, že nám to nejde, ako by sme to chceli my aj fanúšikovia. Kapitánova rozlúčka s reprezentáciou mohla byť radostnejšia.“
Čo jeho záľuby?
„Najčastejšie hovoril o autách. Vyžíval sa v nich.“
Vlani sa po šestnástich rokoch v NHL vrátil do Európy a zamieril do Ruska. Chápali ste ho?
„Určite áno. V Jaroslavli bol pri hokeji šťastný. Vravel, že v KHL sa nehrá tak do tela ako v zámorí. Ako kreatívny hokejista mal ma veľkej ploche priestor. Taký štýl hokeja mu vyhovoval. A bolo to vidieť na jeho výkonoch. Minulá sezóna mu vyšla, vravel, že potiahne ešte jednu.“
Spomínal niekedy problémy s dopravou v Rusku?
„Nie, nikdy.“
Cestovanie v lietadlách patrí k životu profesionálneho hokejistu. Stretli ste sa niekedy s ťažkosťami?
„Na tripe v NHL sme mali raz problémy pri odlete. Lietadlo sa muselo vrátiť na plochu, aby odstránili poruchu. Aj z rozprávania našich chlapcov v KHL som mal pocit, že v leteckej doprave nie sú v Rusku také striktné pravidlá ako na Západe.“
Ako vyzerá vaša príprava na sezónu v týchto dňoch?
„Vo štvrtok som mal naplánovaný tréning, ale nedalo sa. Nemohol som sa na nič sústrediť. V stredu večer sme si sadli s partiou hokejistov na Gáboríkovom zimáku a spomínali sme na Paľa. Potom sme išli so sviečkou k zimnému štadiónu Dukly. Bolo tam more zapálených sviečok. Ľudia mali Paľa radi.“
Na kedy máte letenku do Ameriky do kempu Chicaga?
„V stredu 14. septembra. Ale telefonoval som s trénerom Joelom Quennevillom, ktorý dobre poznal Demitru zo St. Louis Blues, a dohodli sme sa, že zostanem na pohreb. A môžem prísť o pár dní neskôr.“
V týchto dňoch by ste sa mali stať prvý raz otcom. Kedy má manželka Jana termín pôrodu?
„Už ho prenášame. Nikdy by mi nenapadlo, že budeme čakať pri takomto smútku.“
