Zahral si na troch seniorských majstrovstvách sveta, pôsobil v zámorí, vo Fínsku i v KHL. Ale ešte nikdy nezískal titul. Teraz mu k nemu chýbajú už len dve víťazstvá. Zvolen vo finále hokejovej extraligy vedie v sérii nad Popradom 2:0. „Proti Michalovciam takýto stav otočili, ale verím, že my si to nenecháme vziať,“ hovorí zvolenský útočník MAREK VIEDENSKÝ.
Ako ste strávili dva dni voľna počas finálovej série?
Prvý deň som sa snažil čo najviac zregenerovať. Momentálne som sa vrátil z doobedňajšieho tréningu. Čakám, kedy mi manželka spraví výborný obedík, potom sa pobalím a cestujeme do Popradu.
Sú príchody do kabíny počas finále v niečom špecifické?
Občas je cítiť, že je to iné. Snažíme sa to však čo najviac nechať tak, ako to bolo počas celej sezóny. Chceme ísť v klasickom režime, aby sme mali nastavenú myseľ rovnako a zbytočne nevyvíjali tlak. Stále máme v kabíne zábavu, dobrú náladu. Nech sa deje, čo sa deje, navzájom sa podporujeme.
Kde hľadáte duševnú pohodu, keď nehráte zápas?
Snažím sa čo najviac zrelaxovať a zabudnúť na hokej. Človek musí aj vypnúť, aspoň na chvíľu a trochu si užívať aj iné veci. Prišli uvoľnenia opatrení, ale stále žijeme v hokejovej bubline. Vieme, že ešte máme pred sebou nejakú robotu a až po nej sa môžeme uvoľniť úplne. V sobotu sme boli s rodinkou na výlete, trochu sme posedeli aj s Bondričovcami (spoluhráč Radovan Bondra, pozn. red.).
Cítite už v nohách, že vrcholí play off?
Každý cíti únavu, ale mali sme dobrú prípravu aj počas sezóny. Vieme, o čo hráme. Nemáme sa na čo šetriť a makáme od začiatku až do konca. Viete, ako sa hovorí: ten, kto sa bude cítiť najhoršie na konci, vie, že do toho dal všetko. Verím, že budeme na konci oslavovať.
V základnej časti ste neodohrali ani polovicu zápasov, čo môže značiť, že máte viac energie ako ostatní. Je to tak?
Ono sa to zdá, ale potom, keď človek hrá, energia vydrží tak na prvé tri týždne. Na začiatku ste zvyknutý viac trénovať, ale postupne zapadnete do hokejového života. Ten rozdiel už taký nie je. Každý už vie, čo má robiť, aby to vydržal.
Počas finále už býva často v kabíne hotový lazaret, hráči hrajú aj so sebazaprením. Platí to aj teraz?
Je vidieť, že my i Poprad sme stratili dôležitých hráčov. Vtedy je dôležitá šírka kádra. Máme výhodu, že máme štyri silné formácie. Dokazovali sme to počas celej sezóny. Keď niekto pre zranenie vypadol, naskočili do zostavy iní chlapci, ktorí ich nahradili. Stále to funguje.
Popradu sa zranilo útočné duo Marcel Haščák a Dávid Skokan, Zvolen prišiel o Petra Zuzina a Radovana Puliša. Kto má z tohto hľadiska väčšie straty?
Je to vyrovnané. Nám i Popradu ostalo dosť kvalitných hráčov. Keby sme to brali len z číselného hľadiska, Poprad stratil viac kanadských bodov, ale tie nie sú všetko. Obom tímom vypadli dvaja lídri. Je to päťdesiat na päťdesiat.
Váš spoluhráč Miloš Kelemen bude od budúcej sezóny pôsobiť v Mladej Boleslavi.
Vážne?
Neviete to?
(smiech)
Nemôže mať takáto informácia počas finálovej série negatívny dopad na hráča či tím?
Vo Fínsku som zažil, keď hráči podpisovali kontrakty na novú sezónu aj v decembri. Najdôležitejšia je však táto sezóna. Nikdy neviete, kedy sa opäť dostanete do finále. V tomto máme hlavy jasne nastavené. Nikto to nerieši. Sme taký dobrý tím, že si navzájom doprajeme. A keď Miloš v tejto sezónu uspeje, o to jednoduchšie sa mu bude hrať v budúcej.
Tým, že ste vyhrali dva zápasy, urobili ste už päťdesiat percent finálovej roboty. Ako blízko, respektíve ďaleko ste od titulu?
Sme síce o niečo bližšie, keďže sme vyhrali prvé dva zápasy. Stále však musíme vyhrať ďalšie dva zápasy. Máme to dobre rozbehnuté, ale nesmieme sa upokojiť. Poprad nám to nedá zadarmo, aj oni chcú vyhrať. Proti Michalovciam takýto stav otočili, ale verím, že my si to nenecháme vziať. Do Popradu pôjdeme s tým, aby sme boli rovnako nastavení, ako pred domácimi zápasmi.
V semifinále proti Slovanu Bratislava (Zvolen vyhral 4:1 na zápasy) ste boli lepší v hre piatich proti piatim. Je to kľúčový faktor, ktorý môže rozhodnúť aj finále?
V hre piatich proti piatim sme silní. Potrebujeme si udržať tento štandard a možno ešte trochu pridať. Štandardné situácie ako presilovky a oslabenia sú však tiež dôležité. Kto ich zvládne, má väčšiu šancu uspieť aj v celom zápase. Nám presilovky momentálne nejdú, ale možno zapneme vtedy, keď to budeme najviac potrebovať.
Titul ste ešte nikdy nezískali, teraz vám k nemu chýbajú už len dva zápasy. Máte 30 rokov. Beriete to tak, že podobná šanca už nemusí prísť?
Človek vie, že takáto šanca sa už nikdy nemusí zopakovať. Tak to máme nastavené. Dávame do toho všetko. Každý rok chce človek vyhrať, to je motivácia, pre ktorú hráme hokej. Nehrám len preto, aby som hral, ale aby som víťazil.