Nechcený chlapec to dotiahol do reprezentácie. Slovenský šampión končí

Len nedávno bratislavský Inter oznámil, že sa dohodol na spolupráci s dlhoročnou oporou. O pár dní bolo všetko inak. MAREK KOZLÍK sa už na extraligovej palubovke neobjaví. Oficiálne oznámil koniec profesionálnej kariéry.

Ako dorastenec vysedával na lavičke. Ukázal však, že má talent a napriek výškovému hendikepu bol jedným z najlepších trojkárov a obrancov slovenskej ligy.

Stal sa ozdobou SBL, v ktorej s tromi klubmi získal päť majstrovských titulov.

Nechcený chlapec v mládežníckych kategóriách to časom dotiahol aj do reprezentácie, štyrikrát zdvihol nad hlavu Slovenský pohár.

Okrem Interu Bratislava hrával v Komárne, Handlovej a Pezinku, zahraničný angažmán si vyskúšal v Plzni.

Máte 34 rokov. Stačilo?

Áno. Nastal ten správny čas na koniec, predo mnou sú nové výzvy. Chcem sa viac venovať snúbenici a založiť si rodinu.

Aký je hlavný dôvod konca vašej úspešnej kariéry?

Je ich viac. V Interi Bratislava som dostal len ponuku na poloprofesionála a keďže som zamestnaný v softvérovej firme v Bratislave, neviem si predstaviť, ako by som to všetko stíhal.

Keď prišla koronapauza, dostal som dobrú civilnú prácu, kde sme skvelá partia. Preto sa chcem teraz vydať týmto smerom. Odvďačiť sa spoločnosti, ktorá mi dala šancu a pomohla mi v ťažkých časoch.

Teším sa, že budem mať teraz pokojnejší život a ako hovorím, čas na najbližších.

Nebude vám basketbal a šport ako taký chýbať?

Jasné, že sa budem ďalej hýbať, bez toho by som neprežil. Mal by som ísť ako amatér do treťoligového rakúskeho klubu Neusiedl Storks. Trénuje sa len minimálne a zápasy sú ani nie raz za týždeň.

Tiež sa budem venovať 3x3 basketbalu, zúčastním sa na pár turnajoch. Takže nebude to rez a koniec. Nedá sa len tak úplne skončiť s niečím, čomu sa človek venuje celý život.

Tiež plánujem zahrať si pre zábavu bratislavskú ligu. Všetko však bude záležať na tom, ako sa situácia ohľadom koronavírusu vyvinie. Azda to bude v poriadku a svet sa konečne dostane do normálu.

Získali ste päť majstrovských titulov. Ktorý bol najkrajší?

Asi ten prvý s Pezinkom. Emócia bola vtedy najsilnejšia, pretože to bolo prvý raz v živote. Nezabudnem však ani na ten posledný s Interom, keď som visel na obruči a strihal sieťku.