BRATISLAVA. V tichu rehabilitačnej miestnosti, ďaleko od reflektorov a burácajúcich davov, bojuje Petra Vlhová svoj najtichší, no možno najdôležitejší súboj.
Operácia chrupavky po vážnom zranení kolena, ktorá prerušila jej súťažnú sezónu, postavila pred olympijskú šampiónku jednu z najťažších výziev jej kariéry.
„Je to ďalší zásah do zranenia. Musí to byť veľmi ťažké i psychicky, ale Petra je veľmi silná pretekárka. Určite sa už videla, že bude naplno trénovať a dokáže sa postaviť na štart nejakých pretekov.
Verím, že sa s tým dokáže popasovať, ale určite to nie je nič jednoduché,“ komentovala jej stav bývalá česká lyžiarka Klára Křížová.
Každý športovec, ktorý čelil podobnému zásahu do svojho tela, pozná tú mučivú neistotu – vráti sa moje telo do stavu, ktorý mi dovolí súťažiť na vrcholovej úrovni?
„Som bojovník. Celý život som bojovala. Verím a som o tom presvedčená, že sa vrátim do tej formy, v akej som bola," povedala odhodlane v podcaste Pressko na začiatku roka.
Strata blízkej osoby
Cestu späť na vrchol skomplikoval i ďalší zásadný faktor. Vlhová ukončila spoluprácu s trénerom Maurom Pinim, ktorý bol kľúčovou postavou jej najväčších úspechov vrátane zisku olympijského zlata.
„Chcela by som sa v tejto najhoršej fáze mojej kariéry poďakovať Maurovi za všetko, čo ma naučil, za jeho profesionalitu a odbornosť. Spoločne sme dosiahli nádherné víťazstvá a v Pekingu aj vysnívané olympijské víťazstvo,“ uviedla v tlačovej správe.
Táto zmena prichádza v čase, keď stabilita a kontinuita tréningu by mali byť základným kameňom jej návratu.
„Ťažko povedať, čo bolo za rozchodom s trénerom Pinim. Nikto okrem nich dvoch nevie, čo za tým skutočne bolo. Možno sa tak dohodli a Petra cíti, že jej cesta pôjde iným smerom. Prečo nie. Je veľa skvelých trénerov.
Samozrejme, Mauro Pini patrí k najlepším a spolupráca im krásne fungovala,“ uviedla Křížová.
Krehká cesta na vrchol
Vlhová má napriek tomu okolo seba skvelý tím a oprieť sa môže o najlepších lekárskych odborníkov.
„Pri návrate je dôležitá trpezlivosť. To jej odporučia aj lekári, aby si opäť neprivodila ďalšie zranenie alebo ešte vážnejší problém. V tomto je však Petra rozumná a má okolo seba dobrý tím ľudí, ktorí jej povedia, kedy môže na štart nastúpiť.
Stále patrí k najlepším na svete a jej návrat do formy môže trvať dlhšie. Môže sa aj stať, že rovno do toho naskočí. Túto sezónu sa to podarilo Wendy Holdenerovej, ktorá skončila na stupňoch víťazov a znova bojovala ako predtým.
Hoci ona mala zlomený členok. Dôležité je, aby Petra pri návrate nepociťovala bolesť a dokáže nadviazať na to, čo už dosiahla,“ pokračovala bývalá česká lyžiarka.
História športu je plná príbehov zázračných návratov i tichých odchodov. Ktorou cestou sa vydá lyžiarska kráľovná?
Odpoveď nepozná ani ona sama – je ukrytá v bolestivých rehabilitačných cvičeniach, v dlhých hodinách osamotených premýšľaní a v odhodlaní, ktoré ju vždy charakterizovalo.
„Prajem jej, aby sa vrátila v plnej sile. Olympiáda je až vo februári a má pred sebou ešte nejaký čas. Na začiatku budúcej sezóny sa oťuká. Dúfam, že sa jej podarí postaviť na štart už v úvodných pretekoch v Söldene,“ vyslovila Češka.
Návrat po 22 mesiacoch
S poškodením chrupavky bojovalo v minulosti niekoľko lyžiarskych mien. Nie všetky sa však dokázali úspešne vrátiť, naopak niektoré kariéru reštartovali.
Lindsey Vonnová, americká legenda alpského lyžovania, je synonymom nezlomnosti a odhodlania. Jej kariéru síce sprevádzali desiatky víťazstiev, ale aj ťažké zranenia, ktoré by položili nejednu športovkyňu.
Najvážnejší moment jej kariéry prišiel vo februári 2013 na majstrovstvách sveta v Schladmingu. V super-G spadla v plnej rýchlosti a utrpela vážne zranenie pravého kolena – pretrhnutie predného aj vnútorného väzu, zlomeninu píšťaly a poškodenie chrupavky.
Nasledovala operácia a dlhá rekonvalescencia, no ešte pred návratom na súťažné svahy si pri tréningu úplne roztrhla už zahojený väz. Bolo jasné, že vynechá olympijskú sezónu a návrat odložila. Napriek dvom ťažkým zákrokom sa rozhodla pokračovať.
Na súťažné lyže sa postavila až o 22 mesiacov neskôr – v decembri 2014.
Bronzová bodka
Jej návrat bol pôsobivý. Američanka sa okamžite vrátila na najvyšší stupeň víťaziek a čoskoro opäť dominovala v rýchlostných disciplínach. V sezóne 2014/15 získala malé glóbusy za zjazd aj super-G.
Jej výkony po zranení ukázali, že sa dokázala vrátiť do formy porovnateľnej s najlepšími rokmi svojej kariéry.
Aj v nasledujúcich sezónach však musela bojovať s ďalšími zdravotnými problémami. Kolená sa nikdy úplne nezotavili, chrupavka bola značne poškodená.
Napriek tomu dokázala na olympijských hrách v Pjongčangu 2018 získať bronz v zjazde a na majstrovstvách sveta v Aare 2019 ešte pridala bronzovú medailu – symbolickú rozlúčku s kariérou.
Na výslní aj s umelým kolenom
Vonnová počas kariéry absolvovala niekoľko operácií kolien. Lekári jej odstraňovali uvoľnené úlomky chrupavky. Sama priznala, že kolená jej doslúžili a neumožňovali ďalšie pokračovanie. Vo februári 2019 vo veku 34 rokov oznámila koniec kariéry.
V roku 2024 absolvovala operáciu, pri ktorej jej vymenili kolenný kĺb za umelý. Išlo o totálnu náhradu kolena – zákrok, ktorý pre mnohých znamená definitívnu bodku za akoukoľvek fyzickou aktivitou.
Vonnová však opäť prekvapila a znova sa postavila späť na lyže. Hneď v prvých pretekoch super-G obsadila kvalitné štrnáste miesto a sezónu zakončila na druhej priečke.
„Bol to pre ňu fantastický spôsob, ako ukončiť sezónu. Vedela som, že to má v sebe a vrátila sa naozaj silná. Je jednou z ikon ženského športu. Veľa ľudí ju spochybňovalo, no bolo mi jasné, že sa môže vrátiť na vrchol, aj keď bola mimo viac ako šesť rokov," povedala Sophie Goldschmidtová, výkonná riaditeľka Americkej lyžiarskej a snoubordovej asociácie.
Osudný pád
Kým Vonnová sa po vážnych zraneniach kolena dokázala vrátiť na absolútny vrchol a rozlúčiť sa bronzom z olympiády a víťazstvami v Svetovom pohári, príbeh rakúskej lyžiarky Anny Veithovej má o niečo tichší a bolestivejší záver.
Aj ona bola na vrchole – olympijská víťazka, dvojnásobná držiteľka veľkého krištáľového glóbusu, technicky brilantná lyžiarka s mimoriadnou kariérou pred sebou.
V októbri 2015 však prišiel zlom. Počas tréningu v Söldene si vážne poranila pravé koleno – roztrhla si predný aj postranný väz, poškodila jabĺčko a zároveň utrpela i poškodenie chrupavky.
Po operácii nasledovala viac než ročná pauza. Po návrate v decembri 2016 sa objavili komplikácie aj v druhom kolene, opäť vrátane problémov s chrupavkou a patelárnou šľachou.
Zlato jej vyfúkla Ledecká
Rakúšanka sa však nevzdala a v decembri 2017 dosiahla emotívne víťazstvo v super-G vo Val d’Isère.
Na olympijských hrách v Pjongčangu vybojovala striebro v super-G – len o stotinu sekundy za zlatu medailou, ktorú jej vyfúkla Ester Ledecká.
Zlatá jazda Ester Ledeckej na ZOH v Pjongčangu, zlato vyfúkla Veithovej:
Bolo to však symbolické ocenenie jej vytrvalosti a odhodlania a s cenným kovom bola nesmierne spokojná.
Napriek tomu sa už nikdy nevrátila do formy, v akej dominovala pred zranením. Opakované operácie, chronické bolesti a pretrvávajúce poškodenie chrupavky výrazne limitovali jej výkonnosť.
Keď si v roku 2019 opäť roztrhla väz v už operovanom kolene, bolo jasné, že ďalší návrat bude riskantný.
V máji 2020 oznámila koniec kariéry. Rozlúčila sa ako športovkyňa, ktorá si siahla na absolútny vrchol, ale rovnako dobre spoznala aj krehkosť vrcholového športu.
Z operačného stola na olympijský trón
Chorvátska lyžiarka Janica Kostelič svoj návrat po vážnych zraneniach nemusela absolvovať raz, ale opakovane a vždy sa vrátila silnejšia.
Už ako tínedžerka čelila vážnym problémom s kolenami, no zlom prišiel v decembri 2000.
Počas tréningu si roztrhla väzy v ľavom kolene, poškodila meniskus aj chrupavku. Operácie, ktoré nasledovali, boli opakované a náročné – lekári jej počas jedného zákroku museli odstrániť stovky úlomkov chrupavky. Vynechala celú sezónu 2000/01.
Návrat prišiel v pravý čas – pred olympiádou 2002. A bol to návrat veľkolepý. Kosteličová získala v Salt Lake City tri zlaté a jednu striebornú medailu. Ukázala, že aj s rozbitým kolenom sa dá prekonávať konkurencia na najvyššej úrovni.
V nasledujúcich rokoch vyhrala ďalšie glóbusy, tituly majsterky sveta a olympijské zlato v Turíne 2006. Každý triumf však sprevádzala bolesť – chorvátska lyžiarka počas kariéry podstúpila desať operácií kolien a bojovala aj s problémami štítnej žľazy.
V apríli 2007, vo veku len 25 rokov, oznámila koniec kariéry. Nebolo to pre pokles formy, ale pretože telo nezvládalo záťaž. Z lyžovania však odišla ako šampiónka – nie len vďaka výsledkom, ale najmä pre svoju vôľu vrátiť sa tam, kde sa to zdalo nemožné.
