BRATISLAVA. Pred 90 rokmi sa vo Vysokých Tatrách uskutočnili majstrovstvá sveta v klasických (severských) lyžiarskych disciplínach.
Rovnaké podujatie sa opäť na Štrbskom Plese uskutočnilo aj o 35 rokov neskôr. Jedno z najväčších športových podujatí sa vtedy zapísalo do dejín aj tým, že otvárací ceremoniál bol súčasne aj prvým farebným televíznym prenosom v ČSSR.
O právo usporiadania šampionátu v roku 1935 sa uchádzalo okrem Československa aj Anglicko. Účastníci kongresu vo švédskom meste Solleftea ich 24. februára 1934 pridelili Československu.
Prípravný výbor mal na výber z troch dejísk - Vysoké Tatry, Banská Bystrica a Špindlerův Mlýn. Po dôkladnom vyhodnotení dotazníkov spracovaných vytypovanými kandidátskymi miestami boli Tatry až na druhom mieste.
Poradie bolo zverejnené v médiách a rozvinula sa aj široká verejná diskusia. Kruhy blízke Vysokým Tatrám medzitým vyvíjali intenzívnu činnosť, aby rozhodnutie bolo revidované, pričom výdatne argumentovali finančnými ako aj technickými garanciami.
Československý ústredný výbor zväzu 5. mája 1934 napokon rozhodol, že MS budú v Tatrách. Na vtedajšie Preteky FIS sa prihlásilo 14 členských krajín, z ktorých sa tesne pred štartom ospravedlnili Taliani.
Majstrovstvá sveta sa začali 13. februára 1935 o 13.00 h súťažou štafiet na 4x10 km pred hotelom Grand v Tatranskej Lomnici. V nich uspeli Fíni aj vďaka výkonu Klaesa Karppinnena, ktorý získal zlato aj na 18 km trati v individuálnych pretekoch.
Už počas tohto druhého dňa sa vo Vysokých Tatrách rapídne zhoršilo počasie. Fúkal silný nárazový vietor, ktorý na mnohých miestach vytváral záveje. V severskej kombinácii uspel Nór Oddbjörn Hagen.
V skokoch bolo pódium celé nórske, triumfoval legendárny Birger Ruud. K prioritám samotných príprav patrila rekonštrukcia Jarolímkovho mostíka v Mlynickej doline na Štrbskom Plese.
Išlo o mostík s dreveným nájazdom o veľkosti 50 m, ktorý bol pred konaním MS v roku 1935 zrekonštruovaný a predĺžený na 70 m.
Záverečný beh mužov na 50 km preložili pre počasie o deň neskôr a vyhral opäť pretekár zo severskej krajiny, tešil sa Nils Joel Englund zo Švédska.
Dokonalé pretekárske prostredie v nádhernej tatranskej scenérii prinieslo jedinečné výkony a triumfy bežcov a skokanov z 25 členských štátov FIS aj o 35 rokov neskôr.
Už otvárací ceremoniál v sobotu 14. februára 1970 sledovalo v Areáli snov vyše 80-tisíc divákov a milióny divákov na celom svete na farebnej obrazovke. Počas športového vyvrcholenia majstrovstiev – skokov na veľkom mostíku P-90 – prišlo na Štrbské Pleso okolo dvestotisíc návštevníkov.
V jednotlivých disciplínach dominovali reprezentanti Sovietskeho zväzu - bežci Vjačeslav Vedenin, Galina Kulakovová, Alevtina Oljuninová, štafety žien i mužov, skokan Gari Napalkov, ďalej Švéd Lars-Göran Aslund a Fín Kalev Oikarainen. Zlatej medaily sa dočkal aj usporiadateľský štát zásluhou Ladislava Rygla v severskej kombinácii.
K vrcholnému úspechu československého reprezentanta treba zaradiť aj striebornú medailu skokana Jiřího Rašku na veľkom mostíku P-90, štvrté miesto Rudolfa Höhnla na strednom mostíku P-70, ako aj bežkyne Heleny Šikolovej na trati 10 km i 5. miesto štafety žien na 3x5 km.