Text je stanoviskom Slovenskej lyžiarskej a snowboardovej asociácie, nie je súčasťou redakčného obsahu
Slovenský lyžiarsky a snowboardový šport prechádza najhlbšou systémovou krízou za posledné roky.
Z interných dokumentov a rozsiahlej správnej žaloby Slovenskej lyžiarskej a snowboardovej asociácie (SLSA) vyplýva obraz mimoriadne vážneho, dlhodobého a podľa všetkého aj úmyselného porušovania zákonných povinností zo strany dvoch ministerstiev – najskôr ministerstva školstva, neskôr ministerstva cestovného ruchu a športu.
Výsledkom je niekoľkoročná paralýza fungovania národného zväzu, zásadné obmedzenie možností športovcov a strata členstva v medzinárodnej federácii FIS.
SLSA sa z dôvodu už druhého nezákonného rozhodnutia vydaného v neprospech SLSA obrátila na správny súd so žiadosťou o súdnu ochranu.
Žaloba, podaná na Správny súd v Bratislave, opisuje sled udalostí, ktorý by v právnom štáte nemal nastať. A už vôbec nie v oblasti, kde výsledky práce športových organizácií priamo ovplyvňujú kariéry reprezentantov a tisíce mladých športovcov.
Nezákonné zrušenie osvedčenia – začiatok dominového efektu
SLSA bola uznaným národným športovým zväzom od roku 2017. V decembri 2020 však ministerstvo školstva vydalo rozhodnutie, ktorým jej tento status zrušilo. Bez opravného prostriedku, bez procesných záruk, a podľa neskoršieho rozsudku súdu – v úplnom rozpore so zákonom. Správny súd v apríli 2024 toto rozhodnutie jednoznačne zrušil s konštatovaním, že ministerstvo:
- vôbec nekomunikovalo s účastníkom konania
- neposkytlo mu priestor na vyjadrenie
- nehodnotilo dôkazy
- konalo arbitrárne a porušilo zásadu materiálnej pravdy
- prekročilo svoje kompetencie
Napriek tomu malo toto rozhodnutie okamžitý a devastujúci efekt: SLSA bola vylúčená z FIS, a teda zákonne nemohla nominovať reprezentantov ani žiadať o príspevky uznanému športu. Všetky športové aktivity sa ocitli v limbe.
Súd rozhodol, ale ministerstvá nie: Ignorovanie povinností a otvorená nečinnosť.
Po zrušení rozhodnutia ministerstva školstva by sa situácia mala vrátiť do pôvodného stavu – SLSA mala opäť byť národným športovým zväzom. Tak káže zákon aj judikatúra. No nestalo sa.
Novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ), ktoré v roku 2024 prevzalo kompetencie v oblasti športu, neurobilo nič.
Podľa zákona má ministerstvo povinnosť vykonať v Informačnom systéme športu (ISŠ) zápis, ktorý potvrdzuje status zväzu. Tento register je rozhodujúci: bez zápisu nie je zväz "viditeľný" pre medzinárodné federácie ani pre štát. Napriek právoplatnému rozsudku:
- ministerstvo neobnovilo zápis SLSA
- ignorovalo opakované písomné výzvy zväzu
- nereagovalo ani na požiadavky FIS, ktorá na prijatie SLSA späť potrebovala stanovisko štátu
Dokonca až súd musel nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým uložil ministerstvu povinnosť vykonať správny zápis. Ten bol síce vykonaný – ale ešte v ten istý deň bol opäť zmenený späť. Po opakovanom upozornení na možné marenie výkonu úradného rozhodnutia ministerstvo chybu napravilo.
Takýto postup od orgánu verejnej moci je bezprecedentný.
Ministerstvo medzičasom pripravovalo ďalší útok
Namiesto toho, aby ministerstvo po rozsudku obnovilo právny stav, začalo nové konanie o zrušení osvedčenia. A to napriek tomu, že v ISŠ SLSA ako národný športový zväz nefigurovala – čo paradoxne samo ministerstvo použilo ako argument proti nemu.
SLSA tak bola v situácii, keď:
- Ministerstvo ju neuznávalo
- Ale viedlo s ňou konanie, ktoré predpokladá, že uznaná je
Tento absurdný rozpor dokumentuje konanie, ktoré žaloba označuje ako „vnútorne rozporné a právne nemožné".
Procesné porušenia, nedostupný spis a ignorované námietky
Žaloba ďalej odhaľuje vážne zlyhania:
- ministerstvo neposkytlo SLSA zoznam členov rozkladovej komisie
- neumožnilo nahliadnuť do administratívneho spisu
- ministerstvo sa nezaoberalo vznesenými námietkami SLSA
- nevysporiadalo sa s námietkami zaujatosti
- dokonca operovalo dvoma rôznymi verziami informačného systému športu, ktoré obsahovali rozdielne údaje
Ide o praktiky, ktoré v iných oblastiach verejnej správy vyvolávajú podozrenia z manipulácie a účelového postupu.
Kto z chaosu profituje?
Paralelne s tým, ako SLSA zápasila o základné práva, celý príspevok uznanému športu pre oblasť lyžovania a snowboardingu dostal Zväz slovenského lyžovania (ZSL). Ten nečelil nijakým konaniam, hoci podľa SLSA nespĺňa viaceré zákonné podmienky ustanovené napr. v § 16, ods. (1) zákona o športe:
Národný športový zväz je športový zväz uznaný ministerstvom športu, ktorý spĺňa tieto podmienky:
- je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport
- vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky
ZSL preukázateľne v čase vydania osvedčenia o uznaní za národný športový zväz (09. 05. 2022) nebol riadnym členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport FIS – tým sa stal až 22. 05. 2022 práve na základe listu z ministerstva školstva o vydaní osvedčenia o uznaní za národný športový zväz pre ZSL ... Splnenie podmienky, že ZSL skutočne vykonával výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území SR, sa v daných súvislostiach tiež javí ako minimálne sporné, nakoľko ZSL bol dodatočne legitimizovaný zo strany ministerstva školstva nezákonným spôsobom a je v svojej podstate jedným z dôsledkov protiprávneho konania ministerstva školstva ako právneho predchodcu ministerstva cestovného ruchu a športu..
V tejto súvislosti je tiež zaujímavé, že okrem nesplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok, nemal ZSL až do decembra 2024 svoje stanovy overené a schválené hlavnou kontrolórkou športu SR, čo je jedna zo zákonných podmienok pre priznanie spôsobilosti prijímateľa verejných financií.
Verejné financie počítané v miliónoch eur sú tak dlhodobo poskytované subjektu (ZSL), u ktorého je minimálne otázne, či vôbec splnil zákonné podmienky pre ich poskytnutie.
Otáznym je aj dôvod pasivity hlavnej kontrolórky športu SR v tejto veci, ktorá nepochybne mala mať vedomosť, že za národný športový zväz bol schválený nový subjekt (ZSL) a napriek tomu ani nenamietala porušenie zákona o športe.
A vo vymenúvaní ďalších pochybení a protiprávneho konania by sme mohli pokračovať, dnes už možno až do nekonečna.
Nie je tiež bez zaujímavosti, že na tieto porušenia upozornila ministerstvo športu aj Generálna prokuratúra SR, ktorá v svojom oficiálnom stanovisku uviedla, že ministerstvo zákon vydaním osvedčenia o uznaní za národný športový zväz pre ZSL porušilo zákon o športe a udelilo ministerstvu napomenutie s tým, aby tieto vady ministerstvo odstránilo. Ani v tomto prípade ale ministerstvo nekonalo v súlade so zákonom a svojimi povinnosťami.
Podľa žaloby tak vzniká dôvodné podozrenie, že štátne orgány účelovo presadzujú iný subjekt na úkor pôvodného národného zväzu – za cenu ignorovania súdnych rozhodnutí a porušovania zákona.
Priamy dopad: športovci bez možnosti reprezentovať
Pre verejnosť môže ísť o komplikovaný administratívny spor, no pre športovcov má úplne konkrétne následky:
- SLSA nemôže prihlasovať reprezentantov na preteky FIS.
- Nemôže žiadať o finančné prostriedky, bez ktorých sa fungovanie zväzu stáva nemožným.
- Členská základňa sa zmenšuje, kluby odchádzajú, športovci strácajú motiváciu.
Výsledkom je, že slovenské lyžovanie, ktoré už roky bojuje o prežitie, sa ocitlo ešte hlbšie v kríze – tentoraz nie pre nedostatok talentu či infraštruktúry, ale pre systémové zlyhanie štátu.
SLSA: Cieľom je naše zničenie
Žaloba v závere otvorene uvádza, že konanie ministerstva môže smerovať k „ekonomickej a personálnej likvidácii" zväzu. Tvrdé slová – no po prečítaní celého spisu pôsobia skôr ako realistický opis niekoľkoročného priebehu.
Súd teraz bude rozhodovať, či druhé zrušenie osvedčenia z roku 2025 bolo zákonné. No z dokumentov je zrejmé jedno: slovenský lyžiarsky šport je rukojemníkom štátnych orgánov, ktoré namiesto podpory športového hnutia spôsobujú chaos, prieťahy a právnu neistotu, kedy ide ruka v ruke arogancia a zneužívanie právomoci verejných činiteľov s klientelizmom.
A medzitým športovci čakajú. Na spravodlivosť, na systém, na štát, ktorý by im mal pomáhať – nie prekážať. Pýtame sa preto – stále sa toto všetko deje „vo verejnom záujme?
