S tímom bol symbolom vzdoru proti okupantom. Legendárna deviatka má osemdesiat

BRATISLAVA. Odmalička sa zvŕtal na ľade, kreslil piruety, skákal axly či rittbergry, ale osudom sa mu stali iné korčule.

Jozef Golonka, v mladosti aj výborný tenista, to s hokejkou v ruke dotiahol na tri zimné olympijské hry a osem majstrovstiev sveta.

Bol prvým slovenským kapitánom v československej reprezentácii, za ktorú nastrieľal 82 gólov. V sobotu má osemdesiat.

Zlato mu unikalo

Legendárny center s číslom deväť na drese má z olympiád striebro a bronz, z MS ďalšie štyri medaily, no zlato mu unikalo.

„Celých tých dvanásť či trinásť rokov som netúžil po inom, ako byť majstrom republiky so Slovanom a sveta v drese Československa,“ bilancoval v knihe Volali ma Žiletka.

Azda najbližšie k zlatu bol na olympijskom turnaji v Grenobli 1968. Československo by posunula k titulu šampióna výhra nad Švédskom v poslednom zápase. Lenže ten sa skončil remízou 2:2.

A Golonka ešte dlho ľutoval premárnenú šancu pred brankárom Holmqvistom.

Sovietom nepodal ruku

Na sklonku 60. rokov sa stal hokejový kapitán s tímom symbolom vzdoru proti okupantom, ktorí v roku 1968 vtrhli do Československa. Víťazné súboje so Sovietskym zväzom na majstrovstvách sveta 1969 v Štokholme sa zmenili zo športovej na politickú záležitosť.

Po prvom zápase Čechoslováci odišli z ľadu bez toho, aby hráčom zbornej podali ruky a pred druhým si päť hráčov prelepilo na drese päťcípu hviezdu.

Čo sa mu nesplnilo vo výstroji, dosiahol na striedačke. Ako tréner vybojoval titul s dvoma nemeckými klubmi – SC Riesersee a Kolínom nad Rýnom.

Viedol aj Slovan či slovenskú hokejovú reprezentáciu, no po 9. mieste na majstrovstvách sveta 1997 aj s Vincentom Lukáčom predčasne skončili, čo dodnes nerozdýchal.