Zarábajú toľko, ako najlepší hráči Európy. Rusov drží na uzde tréner

Remízy na Cypre i doma s Maltou a veľmi slabá hra. Slovenskí futbalisti odštartovali kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta rozpačito.

Na záver úvodného bloku privítajú v utorok (o 20.45 v Trnave) Rusko, ktoré sa vezie na víťaznej vlne.

„Rusi registrujú, čo sa momentálne so slovenským mužstvo deje,“ vraví bývalý reprezentačný útočník a účastník MS 2010 MARTIN JAKUBKO, ktorý výraznú časť hráčskej kariéry prežil v Rusku. S tamojším futbalom je dodnes úzko spätý.

Ako vnímate vstup slovenskej reprezentácie do bojov o svetový šampionát v Katare?

Ani nie je veľmi čo hodnotiť. Nikto nemôže byť spokojný - hráči, tréneri a ani verejnosť. Je to veľká blamáž a sklamanie, ale zároveň treba povedať, že to nie je len vina súčasného mužstva. Bolo by najjednoduchšie kydať na nich. 

Reprezentácia je živý organizmus a chyba sa musela stať skôr. Okrem zápasov, ktoré sme zvládli, ako napríklad baráž o postup na EURO 2020, boli v posledných dvoch rokoch všetky slabé. Súčasný stav je len dôsledok toho, čo sa dialo predtým. To je môj osobný názor.

Hoci Malte napokon Slováci dali dva góly, v ofenzíve sa výrazne trápia aj proti outsiderom. Prečo?

Bolo by už načase si dať otázku, či sú súperi outsideri. Momentálne sme na takej úrovni, že favoritmi nie sme ani proti mužstvám ako Cyprus, Lotyšsko či Litva. A mohol by som pokračovať. Určite sa to nebude počúvať príjemne, ale, bohužiaľ, taká je realita.

Po polčase zápasu s Maltou dokonca Slovensko prehrávalo 0:2. Čo ste si vtedy pomysleli?

Pozerali sme to spolu s trénermi na sústredení a všetci sme boli sklamaní. Dúfali sme, že v prípade predchádzajúceho zápasu na Cypre šlo o jeden nevydarený zápas, ale prvý polčas proti Malte sa nedá ničím ospravedlniť.

Chýbala agresivita, kreativita i kompaktnosť mužstva. Bolo tam toľko chýb, že ťažko hľadať slová, ktorými by sa dal ten výkon obhájiť. Po prestávke sa to trochu zlepšilo, dali sme góly, ale aj tak je to málo.

V utorok nastúpi Slovensko proti zatiaľ stopercentnému Rusku. Je v tejto situácii súper favoritom?

Jednoznačne áno. O tom je zbytočné rozprávať. Rusi určite registrujú, čo sa momentálne so slovenským mužstvo deje a aké výkony podáva.

Majú sebavedomý tím i trénera, ktorý od hráčov vyžaduje tvrdú disciplínu i kompaktný systém hry. Každý musí na ihrisku plniť úlohy, ktoré mu zadá. Na ihrisku vládne poriadok, poctivo bránia a hrnú sa dopredu. 

Takmer všetci reprezentanti hrajú v ruskej lige, sú rozohratí a majú na konte mnoho zápasov. To je oproti mnohým našim hráčom výrazný rozdiel.

Ktorí hráči sú najväčšími oporami ruskej reprezentácie?

Spomeniem najmä útočníka Dzjubu, ktorý je nositeľom veľkej kvality. Je to gólový hráč, čo potvrdzuje v lige i reprezentácii. Presadil sa v oboch doterajších zápasoch, proti Malte a Slovinsku. Je to najväčšia zbraň súčasného ruského výberu.

Nebezpečný je aj pravý obranca Mario Fernandes, brazílsky rodák s ruským pasom, ktorý hráva za CSKA Moskva. Neustále jazdí po čiare a zásobuje útočníkov centrami. Treba rátať s tým, že Rusi budú v súbojoch tvrdí a budú dostupovať našich hráčov.

Dzjuba je robustný útočník. Podobný, ako ste svojho času boli v slovenskom tíme vy, či neskôr Adam Nemec. Potrebuje súčasný futbal taký typ hráča?

Určite áno. Každý tréner by mal rád v mužstve technického i vysokého, dobre stavaného útočníka. Dzjuba má skoro dva metre, vie si telom zakryť loptu a v šestnástke je veľmi ťažko brániteľný.

Ale zas netreba strašiť, nie je to top futbalista v Európe. Je kvalitný, ale keď k nemu obrancovia včas pristúpia a budú naňho správne drzí, nemá to rád. Dokáže ho to vyviesť z miery.

Rusko po dvoch zápasoch vedie kvalifikačnú H-skupinu. Má dostatočne silný tím na to, aby z prvého miesta postúpilo na šampionát priamo?

Pri trocha šťastia na to Rusi majú. Ak dokážu uhrať dobré výsledky s Chorvátmi. Tí už nie sú v top forme ako pred pár rokmi, po posledných majstrovstvách sveta u nich došlo k obmene generácie. Rusi majú v porovnaní s nimi minimálne vyrovnaný tím.

Bol by som veľmi rád, ak by naši chlapci prekvapili a Rusov zdolali. V minulosti sme proti nim dosahovali dobré výsledky. Nášmu mužstvu by navyše mal vyhovovať súper, ktorý chce hrať otvorený futbal. Keď máme dobýjať obranu súpera, máme problém.

Ako výsledok v utorok tipujete?

Potešilo by ma akékoľvek víťazstvo Slovenska. Aj 1:0 by bolo fajn. Zápas si, samozrejme, pozriem a chlapcom budem fandiť.

V ruskej lige ste strávili osem a pol roka a odohrali v nej vyše 150 zápasov. Ako vnímate tamojšiu najvyššiu súťaž?

Ide o stabilnú ligu, v ktorej je strašne veľa peňazí. Majú postavené moderné štadióny, nové tréningové centrá a intenzívne sa venujú výchove detí, kým podpora športu na Slovensku je mizivá.

Myslím si, že to u nás už hraničí s poloprofesionálnou ligou, pretože nie je možné, aby bol profesionálny futbal tak podvyživený. Podmienky sú skutočne katastrofálne. Mám pocit, že futbalisti budú čoskoro chodiť do roboty, večer si zatrénujú a cez víkend odohrajú zápas.

Spomenuli ste, že do futbalu v Rusku prúdi obrovský balík investícií. Môžete to konkretizovať?

Ruskí hráči neodchádzajú do zahraničia, lebo sú lepšie platení ako hráči v najlepších piatich európskych ligách. V elitných kluboch ako Zenit Petrohrad, moskovskom kvartete Spartak, Lokomotiv, CSKA a Dinamo, či Krasnodare zarábajú rovnako ako najväčšie európske hviezdy.

Navyše nejde len o platy hráčov, ale aj o infraštruktúru klubov. Majú zaplatených trénerov, ihriská, tréningové centrá. Keď sa napríklad pozrieme, ako u nás dopadol s futbalom Prešov, fanúšikovia v celom kraji musia zaplakať. A nič sa s tým nerobí.

Vy ste v Rusku hrávali za päť klubov - Saturn Moskovská oblasť, Chimki, FK Moskva, Dinamo Moskva a Perm. Ako boli financované? Stáli za nimi oligarchovia, prípadne veľké konzorciá?

Tieto kluby mali svojich majiteľov, ale päťdesiat až šesťdesiat percentným sponzorom bolo väčšinou mesto, kraj alebo štát. Zvyšnú časť rozpočtu financovala buď veľká fabrika alebo balík sponzorov, ktorý sa podarilo vyskladať. Hrali sme za štátne peniaze.

Aká je mentalita ruských futbalistov? Vraj sa rýchlo uspokoja tým, že nemusia nikam chodiť.

To je pravda. Práve preto zohráva dôležitú úlohu tréner Stanislav Čerčesov, ktorý ma viedol v Amkare Perm. Je to veľmi tvrdý tréner, pochádza z Kaukazu. Má jasne nastavené pravidlá a zásluhu na tom, že hráči si nechodia do reprezentácie len oddýchnuť, ale podávajú v nej maximálne výkony.

Správanie sa Čerčesova a jeho tvrdá komunikácia s hráčmi i okolím sa nie každému páči, ale je to fundovaný odborník a má okolo seba perfektný štáb. Výsledky na klubovej úrovni hovoria v jeho prospech a preto sa dostal až do reprezentácie.

Čerčesov pôsobí až diktátorsky. Ako ste s ním vychádzali?

Čisto profesionálne. Problémy sme medzi sebou nemali, rešpektovali sme jeden druhého.

Jeden konflikt sa vyskytol, ale nebolo to nič vážne. Hoci videl, že potrebujem súrne odísť domov si niečo vybaviť, nepustil ma. Povedal mi: Nie, si tu, berieš za to peniaze a hotovo. Koniec, nediskutujem s tebou.

Koná rázne a podriaďuje všetko tomu, aby bol úspešný. Za jeho éry sme v Perme dosahovali dobré výsledky.

Aký je váš súčasný kontakt s ruským futbalom?

Naďalej ho sledujem, zostalo mi tam veľa kamarátov. Mnohí ešte hrávajú, niektorí sú už trénermi. Sme prakticky v každodennom kontakte, navzájom si voláme a píšeme. Sledujem výsledky i zápasy ruskej ligy a mám prehľad o tom, čo sa tam deje. 

Zastihli sme vás v Turecku. Čomu sa momentálne venujete?

V reprezentácii Slovenska do 18 rokov plním funkciu tímového manažéra. Stretli sme sa po dlhej dobe a sme teraz na sústredení, kde odohráme zhodou okolností dva zápasy s Ruskom.

Prvý sme po smoliarskom priebehu prehrali 1:2, aj keď sme v ňom boli jednoznačne lepší. Z nášho tímu mám celkom dobrý pocit. Sú v ňom šikovní hráči, na ktorých sa dá stavať.

Môžu byť v budúcnosti prínosom aj pre seniorskú reprezentáciu?

Títo chlapci ešte len začínajú hrávať mužský futbal. Musia zvládnuť prechod z mládeže, čo je najťažší krok.

V našej lige uprednostňujeme druhotriednych a treťotriednych legionárov namiesto toho, aby sme dávali šancu mládežníckym reprezentantom. Tréneri sa ich boja nasadzovať, pretože sa od nich očakávajú výsledky.

Potom nemáme na výber toľko hráčov, aby si reprezentačný tréner mohol vyberať z päťdesiatich mien. Okruh potenciálnych reprezentantov je podstatne užší.

V Prešove ste okúsili aj post trénera. Inklinujete viac k nemu alebo k pozícii manažéra?

Trénerstvo má láka, ale som rád aj za súčasnú funkciu, lebo od trénerov Rusnáka a Ondríka sa dá veľa naučiť. Mám spravené trénerské áčko a chýba mi už len najvyššia licencia, ktorá je podmienená praxou.

V Prešove som bol pri sedemnástke, ale veci, na ktorých sme sa dohodli, nefungovali. Keď za týždeň nedokážu pokosiť ihrisko, neprinesú normálne lopty a na tréning vám príde päť hráčov? Po týždni som skončil. Moja robota musí mať zmysel.