Po olympiáde si vravela, že je najvyšší čas končiť. Zmenili to jedny preteky

Siedmykrát vás vyhlásili za najlepšiu biatlonistku na Slovensku. Vyhrali ste anketu Kráľovná biatlonovej stopy. Čo to pre vás znamená?

„Tituly nerátam. No samozrejme ma veľmi teší, že korunka mi po tejto sezóne znovu patrí. Kým som bola na materskej a spamätávala sa po nej v minulej sezóne, tak ma vystriedali ostatné dievčatá. Cítim, že záver mojej kariéry sa blíži a teší ma, že som opäť získala tento titul.“

Dosiahli ste viaceré veľké úspechy. Ktoré preteky boli pre vás v tejto sezóne výnimočné?

„Asi stíhacie preteky na olympiáde, v ktorých som získala prvé striebro. Po šprinte, samozrejme, bol cítiť smútok. Každý sa tešil na to, že v ňom získam zlato. Tretie zlato na tretej olympiáde v tej istej disciplíne.

Nevyšlo to. A v stíhačke prišla veľká zmena v tom, že som sa v hlave nastavila na to, že sa vlastne nič nedeje.

A výnimočné to bolo aj tým kontaktným štýlom, že som priamo bojovala proti súperkám, ktoré takisto chceli dosiahnuť veľký úspech. To bolo výnimočné.“

Stihli ste si už po hektickej sezóne oddýchnuť?

„Podľa toho, čo sa považuje za oddych. Sezóna bola plná napätia, naháňania sa a bojov o body.

Posledné dni v Ťumeni som sa s rodinou a najbližšími odreagovala, prišla som na iné myšlienky, mala som aj rodinné povinnosti, na ktoré inokedy nie je čas.

Keď som sa vrátila do toho areálu, kde sa konali posledné preteky sezóny, doľahli na mňa opäť emócie.

Možno aj vďaka nim som sa zamyslela nad tým, čo by bolo, keby som v kariére pokračovala. Či by sa mi podarilo dosiahnuť ešte niečo pekné. Lebo ukončenie kariéry je vecou dvoch slov - Končím, dovidenia. Ale na druhej strane je otázka, či je to správne.“

Čo zaváži?

„Moja rodina je už nastavená na fungovanie tak, ako to bolo predtým.