Hráš úžasne, povedal mu spoluhráč. Fominykh nechápal, čo je zle

BRATISLAVA. „Tak toto bol asi najľahší gól, aký som dal. Dúfam, že ich dám v reprezentácii čo najviac,“ hovoril s úsmevom.

V prípravnom zápase proti Nemecku stál pri bránke, keď k nemu spoluhráč pretlačil puk. Daniil Fominykh (číta sa foneticky Fominych - pozn. red.) ho len doťukol do prázdnej bránky. Bol to jeho prvý gól v slovenskej reprezentácii.

V posledných dňoch je v príprave pred majstrovstvami sveta veľa nováčikov, ktorí strelili prvý reprezentačný gól.

Fominykh je však zaujímavejší o to viac, že sa narodil v Rusku a do 16 rokov tam aj hrával hokej. Teraz bojuje o nomináciu na svoj prvý seniorský šampionát pod slovenskou vlajkou.

Je prvým hokejistom z Ruska, ktorý si zahral v slovenskej reprezentácii.

„Keď mi zavolali, že sa mám pripojiť k reprezentácii, bol som prekvapený. Vôbec som to nečakal,“ hovorí.

Tréneri mu vraveli, že je malý

S hokejom začal Fominykh v rodnej Ufe, neskôr pôsobil v Magnitogorsku a potom aj v Moskve v juniorskom tíme Severná hviezda.

Mladý hráč však nedostával toľko šancí ako jeho rovesníci.

„V Rusku vtedy bola tendencia, že hrávali veľkí chalani. Mali aj 190 centimetrov a sto kíl. Ja som mal výšku asi tak 150 centimetrov a hádam 50 kíl. Veľa šancí som nedostal,“ opisuje Fominykh pre Sportnet.

O ruskom hokeji sa hovorí, že kladie dôraz na pohyb, kombináciu a techniku hráčov. V minulosti vynikali práve hráči, ktorí boli aj nižší, no obratnejší.

„To áno, ale keď som bol na skúškach, hovorili mi tréneri, že hrám dobre, ale som príliš malý a potrebujú väčších hráčov,“ vraví ľavý krídelník.

Aj preto na ľade skôr obdivoval hokejistov, ktorí sa presadili rýchlymi rukami a šikovnosťou – najmä Patricka Kanea v Chicagu.

„V posledných rokoch sledujem aj Arťomija Panarina. A samozrejme Connora McDavida,“ vyratúva.

V kabíne bol najskôr ticho

V roku 2014 si ho na skúšobnom kempe v Moskve všimol tréner Marcel Ozimák.

„Všetko si už tak dobre nepamätám, ale videl ma na ľade. Odporučil mi, že na Slovensku by som dostal viac šancí,“ vraví nádejný slovenský reprezentant.

Nie je bežné, aby mladý hokejista vymenil Moskvu za Nitru. Fominykh však neľutuje. Na Slovensku dostal príležitosť rozvíjať talent. Dôležité bolo, že ho podporili rodičia, ktorí sa presťahovali na Slovensko tiež.

„Boli sme zvyknutí, že sa často sťahujeme. Prechod na Slovensko nebol až taký ťažký. Boli sme na to pripravení. A potom je tu podobná mentalita, podobný jazyk. Nebolo to zložité,“ vraví.

V Nitre si vraj rýchlo zvykol, hoci najskôr sa so spoluhráčmi veľmi neporozprával.

„Pamätám si, že hneď na začiatku som bol väčšinou ticho, lebo len jeden - dvaja spoluhráči vedeli po anglicky. S nimi som sa bavil. Ale boli sme inak skvelá partia. Dodnes sme kamaráti a stále sme v kontakte,“ hovorí.

Po slovensky sa naučil v kabíne. Dnes hovorí plynulo, s minimálnym prízvukom. Keďže je aj ruština slovanský jazyk, veľa slov je podobných.

Ale zažil aj situácie, ktoré ho zarazili. „Raz mi povedal spoluhráč, že som hral úžasne. Pozeral som naňho, čo to hovorí. Nechápal som, čo som urobil zle,“ hovorí 23-ročný Fominykh.

V ruštine slovo úžas znamená hrôza. V jeho rodnom jazyku to nebola pochvala. Podobných situácií zažil viac, keď v ruštine má podobné alebo rovnaké slovo skôr opačný význam.

„Aj čerstvý chlieb u nás nie je práve pozitívne spojenie,“ smeje sa. 

Pozvánka od Ramsayho ho zaskočila

Po siedmich rokoch na Slovensku už stabilne hráva extraligu za Nitru. Pred pár rokmi dokonca získal slovenské občianstvo a s ním aj slovenský pas. Aj v športe už drukuje Slovákom.

„Mám tu rodičov, frajerku a aj v zápasoch už držím palce slovenským tímom,“ hovorí.

V Nitre sa udomácnil.

„Pači sa mi tu. Je tu väčší kľud. V Rusku je zhon. Každý sa niekam ponáhľa a nikto nemá čas. Slovensko je pokojnejšie a dobre sa mi tu žije,“ porovnáva. 

Keď mu zavolali zo Slovenského zväzu ľadového hokeja, ostal zaskočený. Pozvánku do reprezentácie vôbec nečakal. Mladý útočník však v prípravných zápasoch prekvapil.

„Počas sezóny som hrával málo. Bol som zranený. Že by ma zavolali do národného tímu, som vôbec nečakal. Preto ma to prekvapilo. Ale som rád za túto príležitosť. Každý zápas sa snažím hrať naplno,“ hovorí.

Rád by si zahral proti Rusku

V príprave nevynechal ani jeden zápas. Hral proti Lotyšsku, Nemecku aj proti Rakúsku. Najviac sa mu darilo proti Nemecku, ktorému strelil dva góly a premenil aj samostatný nájazd.

Tréner Craig Ramsay ho chválil, že je rýchly, nebojí sa ísť do súbojov. Mladý krídelník je stále bližšie k nominácii na šampionát.

„Čo by znamenalo dostať sa na majstrovstvá sveta? Bol by som asi najšťastnejší, ale snažím sa na to nemyslieť. Radšej sa pripravujem vždy na najbližší zápas a snažím sa zakaždým podať čo najlepší výkon,“ hovorí.

Na svetovom šampionáte nastúpia v základnej skupine slovenskí hokejisti aj proti Rusku. Na tento zápas by sa útočník Nitry evidentne tešil.

„Hrať proti Rusom by bola pre mňa väčšia motivácia,“ potvrdzuje.

Ani po rokoch neľutuje, že sa v šestnástich vybral za hokejom do Nitry. Hoci jeho rovesníci a kamaráti z pôsobenia v ruských kluboch sa rovnako dostali na najvyššiu úroveň – hrajú v KHL, aj v zámorských ligách, Fominykh si však šancu, ktorú dostal na Slovensku, cení.